Reštartni sa

29.06.2026 07:01  Pri dnešných úmorných teplotách, ktoré v Európe s absolútnou pravidelnosťou atakujú hranicu 40°C, si človek stojaci pred otvorenou chladničkou kladie zásadnú otázku: Ako vlastne prežiť leto a nezblázniť sa? Hrozí nám útek na sever? Hneď na úvod – neberte ma ako nejakého ekologického proroka alebo Nostradama, ktorý si vyveštil koniec sveta z krištáľovej gule. Nemám patent na rozum. Je to len môj osobný, pragmatický názor chlapa, ktorý má rád svoj komfort, fungujúce pľúca a nerád trávi dovolenku v stave permanentného predinfarktového prehriatia. Tradícia letných prázdnin, ako sme ju poznali, proste naráža na realitu. Povedzme si na rovinu: kto príčetný sa bude dobrovoľne škvariť v Stredomorí, Egypte či Turecku, kde teplomery cez deň bez problémov lížu päťdesiatku? Chodiť do destinácií, kde je pobyt vonku medzi 11:00 a 17:00 zdraviu nebezpečný a kde namiesto morského vánku dýchate vzduch s teplotou fénu zapnutého na maximum, nie je relax. To je čistý masochizmus zabalený do all-inclusive náramku. 🍗 Vsuvka pre milovníkov „grilovania“ Predstava ideálnej letnej dovolenky u nás stále vyzerá ako zo starého katalógu: ľahnúť si na plastové lehátko, natrieť sa olejom s faktorom nula a nechať sa tri dni piecť z oboch strán ako kurča v teplovzdušnej rúre, ideálne s výhľadom na bazén, v ktorom je viac chlóru a moču než vody. Keď sa potom po týždni vrátime domov s úpalom a kožou vo farbe dobre prepečenej klobásy, hrdo vyhlásime, ako sme si skvele oddýchli. Nuž, proti gustu žiaden dišputát, ale mne osobne už tento koncept nedáva zmysel. 🧭 Nový kompas: Balt alebo chládok hôr? Decká majú prázdniny a rodina vypnúť potrebuje, to je jasné. Ale kam ísť, aby to bolo udržateľné a aby sme domov neprišli v stave tekutej biomasy? Útek na sever? Mne osobne dáva zmysel jediná vec: otočiť kompas o 180 stupňov a zmeniť správanie. Naším novým cieľom sa stáva severná Európa a Baltické more. Susedné Poľsko, Gdansk, Nemecko, Holandsko, Lotyšsko, Estónsko alebo divoké Nórsko. Miesta, ktoré sme kedysi považovali za „studené a neatraktívne“, sú dnes novým luxusom. Ponúkajú príjemných 25°C, vzduch, ktorý netreba krájať nožom, a more, ktoré vás reálne osvieži. Druhou možnosťou je zaliezť niekam do hôr. Alebo na chalupu, do tieňa stromov . Tam lesná mikroklíma stále funguje ako prirodzená klimatizácia zadarmo. 🛸 Čo na to hovoria experti z internetu? Samozrejme, okamžite sa vyrojí tá naša známa skupina internetových expertov a popieračov všetkého. Tí vám hneď pod príspevok napíšu, že „45 stupňov v tieni bolo na Cypre bežne už za kráľa Svätopluka“, že klimatická zmena je len výmysel Billa Gatesa, aby nám mohol predať viac ventilátorov. Že skutočný chlap sa predsa nejakého tepla nezľakne. Nuž, súboj s touto mentálnou výbavou je občas vyčerpávajúcejší než samotné letné horúčavy, ale realita nepustí – v tieni stromov je skrátka lepšie než na rozhorúčenom betóne, nech už si o tom na Facebooku píše kto chce, čo chce. 🏗️ Technologické pasce: Bazény a hučiace škatule Keď sa zamyslím nad tým, ako na tieto horúčavy reagujeme, trochu sa usmievam. Naozaj bude mať odteraz každý na záhrade bazén? A z čoho ho napustíme, keď v lete vysychajú studne a vonku nezaprší? Predstava, že spotrebujeme tisíce litrov pitnej vody na to, aby sme sa v nej trikrát za deň omočili, začína byť trochu pritiahnutá za vlasy. A čo klimatizácia? Stáva sa zo dňa na deň štandardom pre prežitie. No má to háčik: všetci si namontujeme na domy hučiace škatule, ktoré nám chladia obývačku, zatiaľ čo von vyfukujú horúci vzduch a spoľahlivo tak ohrievajú ulicu a suseda oproti? Sme v dokonalej technologickej pasci. Navagio „Shipwreck“ 🚂 Iný typ dovolenky: Čo stratíme a čo získame? Útek na sever je relatívne jednoduchý. Smerom na sever sa vieme pohodlne dopraviť autom i vlakom. Netreba sa tlačiť v preplnených odletových halách a modliť sa, aby lietadlo nemalo trojdňové meškanie. Áno, bude to iný typ dovolenky. Čo nám to zoberie? Stratíme ten romantický rituál, kedy sa o desiatej večer prechádzate po pláži v krátkom tričku a žabkách. Na severe skrátka občas prší, občas fúka svieži vietor a večer si pravdepodobne oblečiete mikinu. Čo nám to prinesie? Skutočný reštart hlavy. Severná Európa ponúka neskutočný priestor, hlboké lesy, kultúru a prázdne cesty bez miliónov zúfalých, spotených turistov. Spánok v chladnej izbe bez hučiacej klimatizácie je totiž podľa mňa nový All-Inclusive. 🔮 Sú na to pripravení? Nostradama robiť nejdem, no natíska sa otázka, či sú severské teritóriá na tento nápor turistov z juhu pripravené. Podľa mňa zatiaľ vôbec. Ak sa tam presunie čo i len časť európskeho prúdu, infraštruktúra v Poľsku či Pobaltí zažije slušný šok. Na druhej strane, čo čaká tie gigantické rezorty v Turecku či Egypte? Pravdepodobne budú musieť úplne zmeniť sezónnosť. Leto v dnešnej podobe tam pre bežného Európana skončí a hlavná sezóna sa presunie na jar a neskorú jeseň. Či sa moje slová naplnia, ukáže čas. Zatiaľ netreba panikáriť, stačí použiť zdravý rozum. Vyhrá ten, kto pochopí, že hľadať v lete chládok nie je zbabelosť, ale čistý inštinkt prežitia. A ja si idem pre istotu hľadať lístok na vlak na tohtoročný Gdansk. Príspevok Útek na sever: Prečo mi v 40+°C horúčavách prestáva dávať zmysel juh zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

29.06.2026 00:00  Ak hľadáte klasický katalógový pobyt, kde sa váš najväčší fyzický výkon obmedzí na presun z hotelovej izby k plážovému baru s presladeným drinkom, tento článok pokojne zatvorte. Cyprus sprievodca aktívneho cestovateľa vyzerá úplne inak. Je to ostrov dvoch tvárí, dvoch kultúr, drsných horských masívov, kde sa v zime lyžuje, a opustených pobrežných trailov, kde namiesto turistov stretnete len divoké kozy a vôňu tymianu. Poďme sa pozrieť na to, ako spoznať skutočný Cyprus na vlastnú päsť – od 2000-metrovej strechy ostrova až po najkrajšie divoké pláže a tajuplnú tureckú časť. Cyprus inak Pohorie Troodos a Paphos Forest Divoký poloostrov Akamas a Polis Najkrajšie pláže Cypru Paphos a Larnaka: Severný Cyprus FAQ: Čo vedieť pred cestou na Cyprus Pohorie Troodos a Paphos Forest Väčšina ľudí vníma Cyprus ako vyprahnutý kus zeme. Stačí však staručkou Ford Fiestou preťať prvé podhorské serpentíny a ocitnete sa v inom svete. Na streche Cypru. Pohorie Troodos útočí na výšku 2000 m n. m. . Zakiaľ čo dole na pobreží sa ľudia kúpu, tu hore vás prefacká poriadna kosa a v zime sa tu regulérne lyžuje. Najväčším klenotom sú Atalanti a Artemis trails – turistické chodníky, ktoré sa vinú vo výške okolo 1800 metrov priamo po vrstevniciach. Kráčate tu po 92 miliónov rokov starom oceánskom dne a obchádzate sukovité kmeňe prastarých čiernych pínií a cyprusov , z ktorých niektoré majú viac ako 800 rokov. Hlava sa tu čistí sama a ticho lesa prerušujú len panoramatické výhľady na distrikty Limassol a Paphos. Hlbšie vo vnútrozemí, v tajuplnom Paphos Forest, nájdete absolútnu stratu civilizácie a cédrové údolí. Práve tu, skrytý v horách, leží monumentálny a bohatstvom dýchajúci monastier Kykkos – jedno z najposvätnejších miest pravoslávneho sveta. 🥾 Prečítajte si autentické reportáže z hôr: Troodos: Turistika na streche ostrova Cyprus Paphos Forest a Kykkos Monastery: Turistické klenoty Cypru Divoký poloostrov Akamas a Polis Raj pre traily a beh. Ak existuje miesto, ktoré definuje pojem „bežecký a trekový raj“, je to Akamas Peninsula na severozápadnom cípe ostrova. Zabudnite na asfalt. Tu vládne piesok, more, čistá šotolina, singletracky a ostré útesy padajúce do gýčovo tyrkysového mora. Základňou pre túto oblasť je ospalé mestečko Polis Chrysochous, odkiaľ sa dajú podnikať tie najlepšie výpady. Medzi absolútne trekové povinnosti patria: Smigies Trail: Chodník vedúci po samotnom hrebeni poloostrova Akamas, ktorý otvára výhľady na obe strany pobrežia súčasne a viaže sa k nemu legenda o Stavrosovi. Adonis a Aphrodite Trail: Chodníky, ktoré štartujú pri slávnych Aphrodite's Baths . Cestou míňate divoké sady s granátovými jablkami, stúpate na skalnaté hrebene a hneď po zostupe môžete skočiť rozhorúčení priamo do mora. 🏃‍♂️ Naplánujte si presné trasy na Akamase: Akamas Peninsula: Pobrežné traily a najkrajsie pláže Cypru 100km Cyprus Trails: Akamas zo strany Polis Smigies Trail: Po hrebeni Akamas za legendou o Stavrosovi Adonis a Aphrodite Trail Hike: Granátové jablká a kúpanie Najkrajšie pláže Cypru Akamas Peninsula Lara Beach Od divočiny po komerčný gýč. Cyprus má jedny z najčistejších vôd v Európe . Ako aktívni cestovatelia však hľadáme pláže, kam netreba platiť vstupné a kde nestojí 500 lehátok vedľa seba. Blue Lagoon : Absolútny vizuálny vrchol Cypru. Voda je tu taká čistá a tyrkysová, že lode vyzerajú, akoby sa vznášali vo vzduchu. Autom sa sem nedostanete – buď sem dobehnete v rámci trailu, prídete na horskom bicykli, alebo si prenajmete štvorkolku. Lara Beach : Divoká, široká piesočná pláž, ktorá je chránenou prírodnou rezerváciou. Prečo? Práve tu totiž kladú svoje vajcia chránené korytnačky . Žiadne bufety, žiadne slnečníky. Len surová príroda, vlny a piesok. Nissi Beach a Fig Tree Bay : Ak chcete zažiť ten pravý, jemný biely piesok ako z Karibiku, musíte sa presunúť na východ ostrova do oblasti Ayia Napa. Nissi Beach je svetoznámy gýč – plytká voda, malý ostrovček, na ktorý prejdete suchou nohou. Cez deň je to masovka a párty zóna, no ak sem prídete na ranný beh o siedmej ráno, zažijete neskutočný vizuálny pokoj. Paphos a Larnaka: Spojenie behu a histórie. Ak hľadáte ideálne mesto, kde spojiť ranné naberanie bežeckých kilometrov s objavovaním histórie, Paphos je jasná voľba. Pobrežná promenáda a okolité traily vás zavedú priamo k antickým vykopávkam a slávnym Hrobkám kráľov , ktoré sú zapísané v UNESCO. Bežíte, po ľavej strane vám hučí more a po pravej sa pozeráte na tisícročné grécke stĺpy. Na druhej strane ostrova leží Larnaka – pre väčšinu ľudí len miesto, kde pristanú lietadlom. Larnaka má však obrovské čaro vďaka svojmu Slanému jazeru . Od neskorej jesene do jari sa sem sťahujú tisíce ružových plameniakov. Trailový chodník vedúci okolo jazera, ktorý prechádza aj popri posvätnej mešite Hala Sultan Tekke, patrí k najlepším rovinatým trasám na ostrove. 👟 Bežecko-historický sprievodca: Paphos: Ako spojiť bežecké traily, spoznávačku a históriu Severný Cyprus Spoznať Cyprus inak. Ak chcete pochopiť skutočnú tragédiu a zároveň fascinujúcu diverzitu tohto ostrova, musíte prekročiť demilitarizovanú zónu a prejsť na Severný Cyprus . Stačí ukázať pas na jednom z hraničných priechodov a ocitnete sa v inom svete. V momente sa zmení všetko: grécke nápisy vystrieda turečtina, kostoly sa zmenia na mešity s minaretmi, namiesto frapé pijete silný turecký čaj z malých pohárov a zo všadiaľ vonia kebab a baklava. Čo na severe nevynechať? Famagusta a Varosha: Mesto duchov Varosha bolo kedysi najluxusnejším letoviskom stredomoria, kde dovolenkovala Elizabeth Taylor. Po invázii v roku 1974 ho obohnali ostnatým drôtom a ostalo zamrznuté v čase. Dnes je časť z neho prístupná – bizarný a mrazivý zážitok, kedy sa prechádzate medzi rozpadávajúcimi sa luxusnými hotelmi zo 70. rokov. Pohorie Kyrenia : Drsné, vápencové pohorie na severe ponúka brutálne pešie treky. Určite objavte tri stredoveké križiacke hrady postavené priamo na ostrých skalných bralách: St. Hilarion Castle. , Buffavento a Kantara. Na výhľady odtiaľto na severné pobrežie a šíre more smerom k Turecku určite nezabudnete. 🍽️ Gastronomické pravidlo cestovateľa: Nikdy si nepýtaj menu! Cyprus sprievodca aktívneho cestovateľa: Ospalý vidiek Cypru Ak sa chcete na Cypre naozaj dobre najesť a doplniť kalórie po ťažkom traile, okamžite vypadnite z turistických zón. Nájdite malú, ospalú dedinku v podhorí Troodosu alebo zapadnutú tavernu na severe. Zásadné pravidlo znie: Nikdy si nepýtajte jedálny lístok. Spýtajte sa majiteľa, čo majú dnes navarené. Zvyčajne vám ponúknu len jedno, maximálne dve jedlá, ktoré varia pre seba a miestnych štamgastov. Ochutnáte tak skutočné, neoklamané cyperské Meze, pomaly pečené jahňacie Kleftiko, syr Halloumi priamo od farmára alebo pravý turecký Ceviz Macunu . FAQ: Čo vedieť pred cestou na Cyprus Cyprus sprievodca aktívneho cestovateľa. Opýtajte sa? Kedy je najlepší čas na aktívnu dovolenku na Cypre? Od októbra do mája. Letné mesiace sú pre beh na pobreží čisté peklo. Teploty na pobreží bežne presahujú 40 °C. Naopak, jeseň, jar a zima sú ideálne. V zime môžete v ten istý deň zažiť lyžovačku v Troodose a popoludňajší beh v kraťasoch okolo slaného jazera v Larnake. Je bezpečné prechádzať na severnú časť ostrova? Úplne bezpečné. Napätie z roku 1974 je dávno minulosťou. Dnes funguje na ostrove niekoľko hraničných priechodov . Na prechod vám stačí platný občiansky preukaz alebo pas. Ak idete autom z požičovne z južnej časti, na hranici si dokúupte špeciálne zákonné poistenie. Poistky z juhu na severe neplatia. Akú obuv potrebujem na cyperské traily? Určite trailové tenisky s tvrdšou a agresívnejšou vzorkou. Terén na Akamase aj v Troodose je extrémne kamenistý, plný ostrého vápenca, šotoliny a exposed koreňov. Klasické cestné bežecké maratónky tu rýchlo zničíte a na šotolinových padákoch sa budete nekontrolovateľne šmýkať. Dá sa na Cypre piť voda z kohútika? Vo väčšine hotelov a miest ponúkau chemicky nezávadnú vodu, ale má nelichotivú, slanú a chlórovú chuť . Na pitie odporúčame kupovať balenú vodu, prípadne v podhorských dedinkách Troodosu dopĺňať vodu z overených liečivých prameňov. Príspevok Cyprus: Sprievodca aktívneho cestovateľa – traily, hory, najkrajšie pláže a tajomstvá ostrova 2026 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

28.06.2026 10:45  Sú miesta, kde história nekričí z naleštených vitrín, ale ticho šepká z opadaných omietok a prasknutých múrov. Keď sa prebrodíte lesmi a zvlnenými kopcami Českej Kanady a zrazu sa pred vami vynorí silueta zámku Český Rudolec, na chvíľu stratíte reč. Táto stavba v štýle tudorovskej novogotiky s romantickou hranatou vežou vyzerá, akoby ju niekto omylom vystrihol z anglického vidieka a pohodil uprostred juhočeských lesov. Právom si vyslúžila prezývku „Malá Hluboká“. Zblízka však rýchlo zistíte, že tento architektonický skvost nezažil rozprávkový osud. Je to príbeh o obrovskom bohatstve, absolútnom úpadku počas socializmu a pomalom, hrdinskom vstávaní z popola. 📜Zámok Český Rudolec Od gotickej pevnosti k anglickej romantike. História tohto miesta siaha až do 14. storočia, kedy tu stála klasická vodná pevnsť chránená močiarmi. Zásadný zlom však nastal v roku 1857, kedy panstvo kúpil rytier Reinhard von Picchioni. Tento chlapík mal jasnú vizíciu – premeniť staré sídlo na romantický zámok podľa vtedajšej módy anglickej gotiky. Picchioni nešetril. Okolo zámku vybudoval nádherný anglický park s exotickými drevinami, kaskádu rybníkov a interiéry zaplnil luxusným nábytkom. Zámok sa stal centrom spoločenského života. Reinhard tu však dlho nepožil, kvôli dlhom musel panstvo predať a zámok začal striedať majiteľov. Tí poslední, rodina Razumovských, utiekli pred príchodom Červenej armády v roku 1945. A vtedy začalo skutočné peklo. 🚜 Keď zámok spravovalo JRD: Sýpka namiesto luxusu To, čo nezničila vojna, dorazil povojnový režim. V roku 1948 bol zámok znárodnený a do rúk ho dostalo miestne JRD . Ak si myslíte, že z neho urobili aspoň múzeum, ste na omyle. Socialisti rozmýšľali čisto pragmaticky: Sýpka a ubytovňa: Z honosných salónov, kde sa kedysi tancovalo, sa stali sklady obilia a ubytovne pre traktoristov a brigádnikov. Brutálna devastácia: Unikátne drevené stropy boli vytrhané alebo prekryté, romantické okná zatlčené a parkovú architektúru rozjazdili ťažké mechanizmy. Požiar ako klinická smrť: Všetko vyvrcholilo v 70. rokoch, kedy zámok vyhorel. Miesto opravy ho komunistické úrady nechali napospas osudu. Strecha sa prepadla, do interiérov desiatky rokov pršalo a z „Malej Hlubokej“ sa stala zarastená, strašidelná ruina určená na demoláciu. 🥾 Tip na útek do divočiny: Graselove stezky Ak po skvelom obede v zámockom pivovare potrebuješ vyvetrať hlavu, priamo od stolu ťa navedie špeciálna značka s písmenom „G“ na Graselove stezky. Je to sieť parádnych, divokých náučných chodníkov, ktoré dostali meno po slávnom miestnom zbojníkovi Johannovi Georgovi Graselovi . Zabudni na nudný asfalt – tieto chodníky ťa zavedú na miesta, kde sa Graselova banda reálne skrývala pred pandúrmi. Čakajú ťa hlboké lesy Českej Kanady, tajomné rašeliniská, skryté jaskyne, obrie žulové balvany vrátane Ďáblovej prdele a prechody cez bývalú štátnu hranicu s Rakúskom, kade pašeráci nosili tovar bez toho, aby ich niekto chytil. Ideálna divočina pre čistokrvný treking. Graselove tezky - Ďáblova prdel foto Česká Kanada 🛠️ Vstanie z popola Keď okolo zámku prechádzate dnes, ucítite neskutočný kontrast. Zámok stále nesie hlboké jazvy – omietky sú opršané, polonahé a z niektorých okien na vás namiesto záclon dýcha prázdnota. Napriek tomu už nie je ruinou. Vďaka obetavosti nadšencov a nového majiteľa sa v posledných rokoch podarilo urobiť tie najdôležitejšie kroky: zámok dostal novú strechu, veža bola staticky zabezpečená a postupne sa čistia interiéry. Nie je to sterilná, predotovaná pamiatka, kde nesmiete stúpiť mimo koberca. Je to živý organizmus, kde z každej tehly cítiť boj o prežitie. Tá mierne strašidelná patina a surovosť dáva Českému Rudolcu oveľa silnejšie genius loci než majú preplnené zámky s turistickými suvenírmi. 🍺 Pivná záchrana: Zámecký pivovar Grasel Aby sme nekončili len pri smutnej histórii – priamo v zámockom areáli, v budove bývalého predzámčia, našli novodobí hrdinovia spôsob, ako sem vrátiť život. Funguje tu Zámecký pivovar Grasel. Pre unaveného cyklistu alebo pešieho turistu je to doslova zjavenie. Pivovar nesie meno po slávnom miestnom banditovi a lúpežníkovi Johannovi Georgovi Graselovi . Ak po celom dni v kopcoch Českej Kanady chytíte morálnu krízu, ich poctivý, nepasterizovaný svetlý ležiak alebo polotmavý špeciál vás spoľahlivo postavia na nohy. Sedieť na terase s pohárom v ruke, pozerať sa na tú ranenú novogotickú vežu a sledovať, ako sa do nej opiera zapadajúce slnko, je jeden z najsilnejších zážitkov na tejto trase. ČEský Rudolec: Zámecký pivovar Grasel 🎒 Praktické informácie pre turistov: Prístupnosť: Exteriér zámku a zámocký park sú voľne prístupné. Interiéry sa otvárajú sporadicky počas akcií alebo cez hlavnú sezónu na obmedzené prehliadky – zistite si aktuálny stav priamo v zámockej reštaurácii/pivovare. Poloha: Český Rudolec leží na hlavnej cyklotrase „Napříč Českou Kanadou“, približne 8 km od Dačíc a 10 km od hradu Landštejn. Príspevok Zámok Český Rudolec: Príbeh českej Malej Hlubokej, ktorú takmer zožral socializmus zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

25.06.2026 09:15  Možno na to budem spomínať ako na nostalgickú minulosť, kedy vlaky jazdili denne a vozili miestnych do školy. V dňoch, keď som tento článok pôvodne písal, to vyzeralo tak, že Jindřichohradecká úzkokoľajka definitívne doslúžila. Našťastie, partia nadšencov a nové vedenie ju vyhrabali z hrobu. Výlet úzkokoľajkou z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce je tak v roku 2026 opäť realitou a stále je to rovnako jedinečný zážitok. Obsah 🌲Stanica Hůrky: nastupovať 🚂Výletný vlak Českou Kanadou 🏙️Jindřichův Hradec 🏰Zámok Jindřichův Hradec 🚂 Ako funguje úzkokoľajka v roku 2026? 🌲Stanica Hůrky: nastupovať Stanica Hurky Nostalgia úzkokoľajky Jazda cez Ćeskú Kanadu Sedíme na lavičke a čakáme na vlak. Lejdy naháňa pri rybníku nejaké myši. V diaľke za horou počujem píšťalku vlaku. Kým zdolá oblúk okolo Osiky máme ešte more času. Počujem bzukot včiel a ticho. Práve to ticho mi hovorilo, ako tu stáli buky ešte predtým, než si niekto vymyslel Čechy. O tom, ako si Lužnice nepýtala žiadne povolenie. O tom, že tieto žulové skaly nie sú skalami, ale zabudnutými slovami nejakého jazyka, ktorým nikto nikdy nehovoril nahlas. Chcel som sa opýtať na vek toho smreku oproti nám, ale ticho zdvihlo ruku — počkaj. Lejdy prestala naháňať myši. Aj včely stíchli. A potom som to pocítil skôr, než som počul — vibrácia pod podvalom, taká primitívna správa z podzemného telegramu, ktorý funguje bez wifi od čias Rakúsko-Uhorska. Ticho sa odmlčalo, zložilo rukopis do vrecka a povedalo len: "to bude musieť počkať." Vlak neprišiel. Vlak sa objavil — ako keby tu vždy bol a len teraz sa rozhodol byť viditeľný. Hanka sa pozrela na mňa. Nataša na Lejdy. Lejdy na vlak. A ja som vedel, že zvyšok toho rozhovoru s tichom — ten už nikdy nedostanem. Česká Kanada, stanica Hurky — miesto, kde vlaky prichádzajú vždy o niečo skôr, než si myslíš. 🚂Výletný vlak Českou Kanadou Stanička dýchala nostalgiou, vlak bol plný turistov, rekreantov, detí, hubárov. Stále jazdí striedavo dieselový aj parný rušeň. Nie, rýchlosť nebola jeho prednosťou. 24 km trať z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce trvala vyše hodinu. Ale akú krásnu hodinu? Som rád, že táto železnička prežila. Vlak nás vezie krásnymi lesným zákutiami, ktoré sa nedaju s autom a asfaltovou cestou ani porovnať. V Novej Bystrici Jindřichohradecká úzkokoľajka prekonáva nekonečný oblúk okolo Blata, Húriek a rybníka Osika. 📍Jindřichohradecké úzkokolejky Múzeum v depe Jindřichův Hradec Úzkokoľajka staré vozne Po príchode do Jindřichova Hradce si nezabudnite pozrieť v staničnom depe malé múzeum Jindřichohradecké úzkokolejky, ktoré vám priblíži histórie tejto trate, ktorá prežila od roku 1897 všetko, iba trhové hospodárstvo na československý spôsob takmer nerozdýchala. Dnes je našťastie depo v Jindřichovom Hradci opäť prístupné a rovnako funguje aj Regionálne úzkokoľajné múzeum v Novej Bystřici. Pokiaľ máte radi vôňu vazelíny, starého železa a paru, toto nevynechajte. 🏙️Jindřichův Hradec Samotné mesto je vizuálna pecka, ale má jednu zásadnú anatomickú zvláštnosť. Uprostred mesta totiž neleží klasické námestie s fontánou, ale obrovský, 49-hektárový rybník Vajgar. Tento vodný gigant delí mesto na dve časti a dáva mu neopakovateľnú prímorskú atmosféru – akurát s vôňou juhočeského bahna a kaprov namiesto soli. Vajgar je pre Hradec požehnaním aj prekliatím. Miestni na ňom trénujú veslovanie, fotografi tu chytajú gýčové západy slnka odrážajúce sa od zámockých hradieb, ale ak si nedáš pozor na navigáciu, skončíš v ňom aj s bicyklom. Najkrajšia bizarnosť je miestny mestský ostrovček uprostred rybníka. V 19. storočí ho nechal vybudovať tunajší gróf pre svoju manželku ako romantický darček, no dnes tam majú hlavné slovo kačice a labute, ktoré majú zrejme väčšie privilégia než samotní mešťania. 🏰Zámok Jindřichův Hradec Zámok ponúka niekoľko okruhov. Keď sme ho navštívili hneď po revolúcii, celý bol v rekonštrukcii a temer sa rozpadal. Dostal si sa kam si chcel. Pamätám ako sme behali okolo kaplnky i čiernej kuchyne. Dnes je zámok Jindřichův Hradec po kompletnej rekonštrukcii a patrí medzi najväčšie klenoty českej kultúry. Právom. Tesne vedľa nájdete aj najväčší ľudový pohyblivý betlehem na svete, zapísaný aj do Guinessovej knihy rekordov. Rozhodne sa oplatí vidieť. 🏰 Obria čierna kuchyňa a kulinárska čierna mágia Keď budete prechádzať okolo hradnej čiernej kuchyne, predstavte si toto: v 16. storočí tu páni z Hradca usporadúvali gigantické charitatívne hody, ktoré sa zvrhli na čisté šialenstvo. Na Zelený štvrtok tu varili takzvanú "sladkú bielu kašu" pre tisíce chudobných z celého okolia. Malo to však tri háčiky: Obrie hrnce: Kuchyňa bola taká obrovská a varilo sa v takých obrovských kotloch, že kuchári museli kašu miešať veslami z lodí a pohybovali sa po kuchyni na špeciálnych chodúľoch, aby nespadli do vriaceho jedla. Biela pani ako revízorka: Podľa legendy na správny recept a priebeh varenia osobne dohliadal duch Markéty z Hardeggu . Tradovalo sa, že ak kuchári kašu pripálili alebo oklamali na surovinách, Biela pani ich v noci strašila a fackovala. Menu, z ktorého praskali bruchá: Okrem kaše sa rozdávalo 900 kaprov, tisíce litrov piva a tony chleba. Hody boli také gigantické, že chudobní sa sem chodili doslova prežierať k smrti. Keď chcel neskôr nový majiteľ Vilém zo Slavaty tento zvyk kvôli šialeným nákladom zrušiť, miestni sa vzbúrili, lebo verili, že bez bielej kaše mesto postihne mor a hladomor. Zvyk prežil neuveriteľných 300 rokov! Dnes už veslá v kuchyni nenájdete, ale tá monumentálna čierna kuchyňa tam stále stojí a patrí k najzachovalejším v Európe. Keď do nej strčíte hlavu, tá atmosféra stredovekého kulinárskeho bizáru vás hneď prefacká 🌊 Jindřichohradecké podzámčie Za najkrajší okruh pre fotografa však považujem úplne iný. Ten v podzámku, ktorý vedie okolo hradieb a potoka k rybníkom. Keď sa tu podvečer prechádzaš, po ľavej strane ti hučí rieka Nežárka, po pravej sa leskne Vajgar a ty máš zrazu pocit, že Jindřichův Hradec nie je mesto s rybníkom, ale rybník, okolo ktorého niekto zo žartu postavil gotické uličky a renesančné paláce. Ideálne miesto, kde si dať na terase jedno chladené. Ale pozor. Tu sme na území Budvaru. Úzkokoľajkou na Obrataň Deň sa chýli rýchlo ku koncu a my sa chceme do Českej Kanady včas vrátiť na pivo. Stanica je od centra mesta dosť vzdialená. Samozrejme, že nastúpime na zlý vlak, samozrejme do zlého vagónu a zistíme do až niekoľko staníc od Obratane. :-) Sprevodca bol milý, vyložil nás pri krčme s dobrým Budvarom. Tak nakoniec predsa len ten odvoz autom. 🚂 Ako funguje úzkokoľajka v roku 2026? Moje čierne scenáre sa našťastie úplne nenaplnili. JHMD síce prešli peklom a vlaky už nepremávajú ako pravidelná linka pre miestnych usadlíkov, ale koľajnice nezarástli. Dnes trať funguje ako skvelá sezónna turistická atrakcia. Od neskorej jari do jesene tu cez víkendy opäť pufkajú historické parné lokomotívy a nostalgické motoráčiky. Praktický tip na výlet: Zbaľ bicykel, nastúp v Novej Bystřici, odvez sa nostalgickým vlakom do Jindřichova Hradce, pozri si zámok a späť do Českej Kanady sa vráť po vlastnej osi cez lesy okolo rybníka Osika a Blato. Cestovný poriadok: Pred cestou si ale pre istotu pozri aktuálne grafikony priamo na webe prevádzkovateľa, keďže režim jázd sa prispôsobuje sezóne a počasiu. Príspevok Jindřichohradecká úzkokoľajka: Výlet z Novej Bystřice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

24.06.2026 13:31  Česká Kanada: Sprievodca 2026 najkrajšími zákutiami, ktoré sme pri mnohých potulkách a návštevách tohto kraja objavili. Ak hľadáš upravené cyklochodníky s bufetmi každé tri kilometre, otoč koleso a choď na Třeboňsko. Česká Kanada – ten kus zeme zakliesnený medzi Jindřichovým Hradcom, Dačicami a rakúskou hranicou – ti nič nedá zadarmo. Je to kraj sychravý, melancholický, plný obrovských žulových balvanov, tmavých rybníkov a opustených pohraničných ciest, kde namiesto turistického marketingu zažiješ skutočnú samotu. Poďme sa pozrieť na to, ako z tohto zabudnutého českého klenotu vytlačiť maximum na bicykli aj pešo. Obsah Jindřichohradecká úzkokoľajka Česká Kanada sprievodca cyklistu 2026 Blato, Osika a Klášter Červená Lhota Praktické checklisty pre prežitie FAQ: Čo treba vedieť Jindřichohradecká úzkokoľajka Úzkokoľajka Nová Bystřice Jindřichův hradec 🚂Legenda v roku 2026 opäť ožíva Ešte nedávno to vyzeralo na definitívny pohreb. Legendárna úzkokoľajná železnica z Novej Bystrice do Jindřichovho Hradca po krachu spoločnosti JHMD zarastala burinou a vagóny hnili v depe. Aktuálny stav pre rok 2026: Dobrá správa pre všetkých romantikov – úzkokoľajka žije! Hoci už nečakaj pravidelné ranné spoje pre školákov, trať bola zachránená a dnes funguje ako unikátna sezónna turistická atrakcia. Sledovať parnú lokomotívu, ako funí cez lesy Českej Kanady, alebo sa odviezť historickým "motoráčikom", je opäť povinnou jazdou regiónu. 💡 Tip na výlet: Naplánuj si cyklovýlet tak, aby ťa v jednej stopársky nostalgickej sekcii povozil vlak. Prečítaj si našu autentickú reportáž z čias najväčšej slávy: Výlet úzkokoľajkou z Novej Bystrice do Jindřichovho Hradca. Česká Kanada sprievodca cyklistu 2026 V českej Kanade stretávaš tisíce cyklistov 🚴 Tento región bol stvorený pre bicykel, ale zabudni na cesťák. Asfaltky v lesoch sú rozbité po ťažbe dreva, korene stromov dvíhajú povrch a lesné zvážnice ťa často zavedú do mäkkého ihličia. Gravel alebo pevný horský bike sú tu prežitím. Aby si v spleti lesných ciest netápal, rozdelili sme pre teba tie najlepšie trasy podľa nálady a kondície: Absolútny základ: Ak máš na Českú Kanadu len pár dní a chceš vidieť to najlepšie – od rybníkov po skaly – pozri si naše 4 základné cyklookruhy Českou Kanadou. Bizóny a história: Smerom na juhovýchod narazíš na divočinu, kde sa pasú skutočné severoamerické bizóny a nad lesmi sa týči mohutná zrúcanina hradu Landštejn. Presnú trasu nájdeš v článku Bicyklom do srdca Českej Kanady na stejk z bizóna a hrad Landštejn. Cez Kunžak a Zvůle: Ak chceš zažiť ikonické žulové megality , vyraz na trasu Cez Kunžak, Zvůle a Havlovu horu na Landštejn. Pohraničný prechod na Třeboňsko: Chceš zažiť kontrast medzi drsnou Kanadou a rovinatými rybníkmi? Skús trasu z Novej Bystrice cez Peršlák na Třeboňsko. Rakúsky exkurz: Hranica tu bola dlho zadrôtovaná, dnes ju preletíš na bicykli bez toho, aby si si to všimol. Vyskúšaj hladké asfalty a dokonale značené rakúske cyklotrasy v tesnom susedstve Českej Kanady. Blato, Osika a Klášter Česká Kanada: Sprievodca 2026: Klášter Kostol Svätej trojice je aj križovatkou cyklotrás 🌲Mystické turistické trio pokoja a ticha Ak chceš skutočne pochopiť melanchóliu tohto kraja, musíš sa ubytovať alebo stratiť v trojuholníku medzi rybníkmi Blato a Osika. Je to miesto, kde ráno sadá hmla na vodnú hladinu tak nízko, že nevidíš na druhý breh, a kde barokový kostol v Klášteri skrýva podzemné chodby plné tajuplnej histórie. Pre hlbší ponor do atmosféry tohto miesta si prečítaj našu srdcovku: Pochopiť Blato a Osiku: Česká Kanada a jej monológy. Pre detailný cyklistický a turistický okruh okolo týchto magických miest klikaj na: Blato okolo Osiky, Klášteru a Jeleního vrchu. Červená Lhota Česká Kanada: Sprievodca 2026: Zámek Ćervená Lhota 🏰 Bonusový tip na útek z divočiny Keď už budeš mať dosť komárov, ihličia a bizonieho mäsa, urob si kultúrny autovýlet na severný okraj regiónu. Rozprávkový vodný zámok Červená Lhota, usadený na skale uprostred zámockého rybníka, ti ponúkne dokonalý vizuálny kontrast k surovosti Českej Kanady. Celý tip na výlet nájdeš tu: Výlet na zámok Červená Lhota. Praktické checklisty pre prežitie Voda a jedlo: Mimo Novej Bystrice a okolia Landštejna je sieť reštaurácií riedka. Vždy maj so sebou tyčinku a plnú fľašu vody. Repelent: Miestne rybníky a močiare sú liahniskom komárov. V lete bez repelentu ani nevystupuj z auta. Signál: V hustých lesoch okolo rakúskej hranice mobilný signál často vypadáva, prípadne ťa prepne na rakúskeho operátora. Offline mapy sú nutnosť. Na Landštejn Havlova hora rozhľadňa Rybník Osika FAQ: Čo treba vedieť 🎒Najčastejšie otázky pred cestou do Českej Kanady Funguje v roku 2026 úzkokoľajka z Novej Bystrice? Áno, ale iba ako turistická atrakcia. Staré zlaté časy, kedy vlaky premávali celoročne ako bežná hromadná doprava, sú preč. Po krachu pôvodného dopravcu sa však trať podarilo zachrániť. Dnes na trase Jindřichův Hradec – Nová Bystrice jazdia sezónne historické parné a motorové vlaky. Pred cestou si však vždy skontroluj aktuálny cestovný poriadok, nejazdia každý deň. Kde reálne uvidím tie bizonie farmy? Najznámejšia bizoní farma sa nachádza v osade Veclov . Bizóny sa tam pasú na obrovských ohradených pastvinách hneď vedľa cyklotrasy. V Rožnove nájdeš aj reštauráciu, kde robia poctivé bizonie steaky a burgre. Ďalšie ohrady s bizónmi nájdeš roztrúsené v lesoch okolo Albeře. Je Česká Kanada vhodná pre rodiny s deťmi na bicykli? Len ak si decká zvykli na terén a kopce. Česká Kanada nie je rovinaté Třeboňsko. Nezažiješ tu brutálne prevýšenia ale stále zvlnený terén. Navyše, lesné cesty ťa odmenia koreňmi, kameňmi alebo štrkom. Ak hľadáš absolútnu rovinu a hladký asfalt pre detský vozík, drž sa skôr v okolí Novej Bystrice smerom na Staňkov a Lásenici. Kde sa v Českej Kanade najlepšie ubytovať? Ak chceš mať po ruke reštaurácie, obchody a pivotéku, tvojou základňou bude Nová Bystrice alebo Kunžak. Ak hľadáš čistú romantiku, samotu a ranné hmly nad vodou, hľadaj chaty a penzióny v okolí rybníkov Osika, Blato, Zvůle alebo priamo pod hradom Landštejn. Dá sa v miestnych rybníkoch kúpať? Áno, ale nečakaj aquaparky. Rybníky ako Zvůle alebo Osika majú skvelé piesočnaté pláže a čistú vodu. Osika má navyše veľký kemp, kde zoženieš aj základné občerstvenie a studené pivo. Na kúpanie je super aj rybník Komorník pri Strmilove. Kde presne nájdem balvan "Ďáblova prdel"? Tento slávny žulový útvar, ktorý robí česť svojmu menu, nájdeš v lesoch medzi osadami Nový Svět a Valtínov, neďaleko rozhľadne U Jakuba. Vedie k nemu dobre značený náučný chodník. Na bicykli sa dostaneš takmer k nemu, posledných pár metrov medzi balvany musíš prejsť pešo. Ako je to v lesoch so signálom a navigáciou? Miestami biedne. V hustých lesoch okolo štátnej hranice a v okolí hradu Landštejn signál pravidelne vypadáva, alebo ťa telefón bez opýtania prepne na rakúsku sieť. Pred vyrazením do lesov si bezpodmienečne stiahni offline mapy priamo do mobilu, inak budeš hľadať cestu podľa machu na stromoch. Príspevok Česká Kanada: Sprievodca 2026 drsným krajom žuly, bizoních steakov a hlbokých lesov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

23.06.2026 18:16  Ak hľadáš miesto, kde sa môžeš stratiť v bludisku vertikálnych pieskovcových stien, preliezať skalné okná, dýchať čistý lesný vzduch a večer padnúť do postele s pocitom, že ti odpadnú kolená, České Švajčiarsko, sprievodca labyrintom skál je tvoja cieľová destinácia. Nie nadarmo tento kraj očaril romantických maliarov. Po veľkom požiari sa opäť spamätáva a ak vieš, čo tam hľadať, očarí aj teba – aj bez toho, aby si musel lakťami pretláčať tisíce turistov. Tento hub zhŕňa naše osobné zážitky a konkrétne trasy, ciele, skryté vyhliadky, kaňony a historické miesta. Počas viacerých návštev sme objavovali aj Labské pískovce a nemeckú časť, tzv. Saské Śvajčiarsko. Náš sprievodca reflektuje aktuálny stav chodníkov, uzáverov a regenerácie lesa pre rok 2026. Zabaľ pevné topánky, zásobu vody a poďme na to. Čaká ťa jedno z najväčších turistických prekvapení v Čechách. Obsah Pravčická brána a Soutězky Hrad Šauštein a Dolský Mlýn Okruh okolo Jetřichovic Mozkové lázně Doubice Labské pískovce a Děčín Saské Švajčiarsko Kde sa ubytovať? 🎒 Tipy na prežitie v pieskovcovom labyrinte Pravčická brána a Soutězky Ak keď našou najčastejšou základňou sú Doubice, ktoré prezývame aj "Mozkové lázně" naše putovanie začneme na opačnom konci národného parku, na Mezní louce. Práve odtiaľto vedú trasy na Divoké souťezky a Veľkú Pravčickú bránu. Je to najväčšia pieskovcová skalná brána v Európe a ikona celého regiónu. Veľká Pravčická brána Divoké Soutězky Hřenska České Švajčiarsko sprievodca: Veľká Pravčická brána Hrad Šauštein a Dolský Mlýn Ak sa presunieme o pár km ďalej do Vysokej Lípy, objavíme ideálnu základňu na výstupy k Malej Pravčickej bráne . Iba kúsok od nej môžete objaviť pozostatky lúpežníckeho hradu Šaustein. Ak sa vám nechce škriabať do kopca, môžete po zadku zvládnuť schody kaňonu k Dolskému mlýnu. Práve tam sa natáčali sekvencie kultovej českej rozprávky Pyšná princezná Zrúcanina hradu Šaustein Tajomstvo Dolského Mlýna Malá Pravčická brána Okruh okolo Jetřichovic Presúvame sa o pár kilometrov k Jetřichovicam. K asi snáď najkrajšej túre okolo vyhliadok Rudolfův kamen, Skalní kaple, Kesslerovej desky cez Viléminu stěnu a Mariinu skálu naspäť. Ak by som mal dať iba jedinú túru v Českom Švajčiarsku, práve toto by bola ona. Tu vznikajú tie najkrajšie gýčové fotky západu slnka nad morom lesov. Ako zvládnuť tento parádny okruh, zistíš tu: Na Rudolfův Kamen, okolo Jeťrichovic MTB zen: Na Tokání, Zadní Jetřichovice V Jetřichoviciach určite neobíďte žltú trasu na hrad Falkenštejn. Ale pozor, ak ste turisti konzumenti, s pivným bruchom, nemáte garanciu, že sa cez tie úzke schody dostanete až nahor. Lúpežnícký hrad Falkenštein Mozkové lázně Doubice Ak preletíte Rynartice a Dolní Chřibskú so zrúcaninou Chřibský hrádek a skalní vyhlídkou dostaneme sa až k našej základni, dedinke Doubice. Fakt neviem, čím nám tak učarovala, či tým pokojom alebo turist-less prírodou. Práve odtiaľto štartujú tie najkrajšie cyklovýšľapy po druhej strane pohoria. Objavili sme tu Kyjovské údolie. Ak preferuješ pokojnejšie, no o to magickejšie trasy lemované meandrami potoka a skalnými masívmi, Kyjov ťa dostane. Pozri si naše reporty: Zadní Doubice a Taubenstein, památnik pochodu smrti Černá Brána okolo Křynice Bicyklom sa v pohode dostaneš na niekoľko trás, ktoré 90% turistov nikdy neobjaví. 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku Labské pískovce a Děčín Kaňony a skalné mestá, ktoré ti vyrazia dych. Kde sa tiesňavy končia, nastupuje majestátna rieka Labe. Kaňon Labských pieskovcov medzi Děčínom a Hřenskom je najhlbším pieskovcovým kaňonom v Európe. Pohľad z vyhliadky Belvedér na rieku zarezanú hlboko v skalách ti na chvíľu navodí pocit, že si niekde v severoamerickom národnom parku. Děčín nie je len prestupná stanica. Je to brána do vertikálneho sveta pieskovcových stien, kde môžeš kombinovať turistiku s dychberúcimi výhľadmi na riečny kaňon. Kompletného sprievodcu nájdeš tu: Labské pieskovce: Rajská kulisa okolo Děčína Saské Švajčiarsko Pieskovcové skaly nepoznajú štátne hranice. Hneď za tou nemeckou sa krajina mení na Saské Švajčiarsko , kde na teba čaká električka v Bad Schandau i ikonický most Bastei, stolové hory a neskutočne vybudované chodníky na vrcholky skál. Prečo je skvelý nápad spojiť oba národné parky do jedného tripu a ako si naplánovať prechody z jednej strany na druhú? To si prečítaj v našom expedičnom článku. A ak ti prdne v bedni, a rozhodneš sa zdolať nejaké rokliny s deravými teniskami a kolobežkou, prečítaj si náš report z Bad Shandau. Dá ti dosť dôvodov na to, aby si to nerobil. Veľkonočné České a Saské Švajčiarsko Bad Schandau a kolobežka: zapeklitý prípad stratenej rokliny Kde sa ubytovať? Našou strategickou základňou mimo hlavného turistického ruchu sú zväčša Doubice. Ak však chcete mať všetko no dosah, Krásná Lípa a Jetřichovice sú vaše strategické základne, odkiaľ sa netreba presúvať autom. 🎒 Tipy na prežitie v pieskovcovom labyrinte České Švajčiarsko sprievodca turistickými trasami a cyklotrasami. Zabudni na sandále: Chodníky sú plné piesku, koreňov a rebríkov. Kvalitná obuv s dobrou podrážkou ti zachráni členky. Vstávaj skôr ako ostatní: Ak chceš mať Pravčickú bránu alebo most Bastei chvíľu len pre seba, musíš si privstať. Ranná hmla medzi skalami navyše vyzerá miliónkrát lepšie ako poludňajšie ostré slnko. Rešpektuj prírodu: Pieskovce sú krehké a tunajšie lesy si prešli ťažkými časmi. Drž sa vyznačených chodníkov – tie najlepšie výhľady sú aj tak bezpečne zaistené. České Švajčiarsko ťa otestuje, vyvetrá ti hlavu od kancla a zaručene ti dodá potrebnú dávku endorfínov. Vyber si trasu, zbaľ batoh a vyraz objavovať tento skalný zázrak! Príspevok České Švajčiarsko: Sprievodca labyrintom skál, kde vypneš hlavu a nevypneš foťák zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

23.06.2026 11:30  Ak ste v Českom Švajčiarsku, určite nevynechajte Labské pískovce a kaňon Labe smerom na Děčín. Labská Stráň a Tiské skály tvoria majestátnu kulisu tohto mesta. Labské Pískovce Najstaršia vyhliadka s vôňou Plzne Vyhliadka Belvedér je najstaršou v Českom Švajčiarsku. Ponúka nádherné výhľady na Labský kaňon. Leží kúsok od Labskej Stráne a pohodlne sa sem dostanete bicyklom aj autom. Červená značka vás povedie po skalnom chodníku vo výške 160 metrov nad riekou. Najkrajšie chvíle tu zažijete pri západe slnka. Vedeli ste, že na terase Belvedéru sa kedysi konali koncerty pre šľachtu? Hudobníci hrali v skalnom výklenku, ktorý fungoval ako prírodný zosilňovač. Poznanie patriota Užívame si zaslúžené pivko. Slnko zapadá. "Wunderschönen. Genial. Leckeres Bier", zaznieva na terase vyhliadky. Sme pri Nemecku a je to počuť: "Wo bist du wieder gelaufen?" pýta sa staršia pani svojho psíka, kým nastupuje do šedého Mercedesu. "Mami, nám sa už nechce. Poďme úž... Už nevládzem. Ani wifi tu nemajú." ozve sa zrazu rodná materčina. Neviem čím to je, ale vždy v zahraničí sa z nás stávajú nesmierni patrioti. Stačí počuť slovenský dialekt a hneď sa bratáme. Napriek tomu, že doma by sme sa možno v lyžičke vody utopili. :-) "Odkiaľ ste? Kam idete? Kde bývate? Čo sa oplatí, čo nie?" Otázky plynú ako to Labe. Veď si stretol krajana. V cudzom prostredí spriaznenú dušu. Jazyk nás spája. Určite nie ten hovädzí, ktorý som si dal na večeru. Šípková omáčka s hovädzím jazykom je v tejto oblasti tradičná poľovnícka špecialita Labská stráň je miesto, kde sa oplatí tráviť pri roztočenej Plzni unavené večery. Labská stráň - kaňon Labe Národná prírodná pamiatka kaňon Labe sa tiahne už od Dečína až k Hřensku. Kaňonom preteká rieka Labe. Jej brehy lemujú vysoké pieskovcové skaly okolo ktorých vedú značené turistické trasy s množstvom skalných vyhliadok. Hľadajte Labské Pískovce. Tiské steny Ako labyrint, v ktorom ožívajú legendy. Z Labskej Stráne sa chystáme do ríše, ktorú si za svoju kulisu vybrali aj tvorcovia Narnie. Prírodná pamiatka Tiské steny nie je len skalným mestom, je to skutočný labyrint. Spolu s Ostrovskými a Rajeckými stenami tvoria raj, kde sa pieskovcové veže a mohutné stĺpy týčia do výšky cez 600 metrov. Traduje sa, že v Tiských stenách žijú škriatkovia, ktorí zmenia smer ciest každému, kto do skál vstúpi s nečistými úmyslami. Možno aj preto tam vidno skôr rodiny a mladých turistov ako politikov. foto tiskeskaly.cz Môžete si vybrať z dvoch okruhov – Malé a Veľké steny. Odporúčam však zahodiť mapu a nechať sa viesť intuíciou cez úzke tiesňavy a previsy. Tu sa nežije podľa informačných tabúľ, ale podľa toho, čo vidíte v skalných útvaroch. Vstup do stien stráži kostol sv. Anny v Tisé, alebo môžete začať pri Turistickej chate. Vstupy do stien sú dva. Prvá vedie od parkoviska pri kostole sv. Anny v Tisé, druhý začína u turistickej chaty. Spojnicou obidvoch miest je červeno značená trasa prechádzajúca po hrebeňoch. Nech si vyberiete ktorúkoľvek cestu, Tiské steny vás prekvapia svojou surovou architektúrou, ktorú vietor a voda brúsili milióny rokov. Je to miesto, kde sa ľahko stratíte v čase, najmä ak sa prestanete ponáhľať ako tá rodinka na Belvedéri, čo hľadala wifi. ❓FAQ: Labská Stráň a Tiské skály Ako sa najlepšie dostať na vyhliadku Belvedér? Vyhliadka Belvedér je veľmi ľahko prístupná. Autom môžete zaparkovať priamo v obci Labská Stráň, odkiaľ je to k vyhliadke len pár minút pešo po rovine. Pre cyklistov sem vedie značená trasa z Děčína, ktorá kopíruje hranu Labského kaňonu. Platí sa v Tiských stenách vstupné? Áno, vstup do skalného labyrintu Tiských stien je spoplatnený malým poplatkom. Vstupenky si môžete kúpiť na dvoch miestach: pri kostole sv. Anny v obci Tisá alebo pri Turistickej chate. Poplatok slúži na údržbu chodníkov a bezpečnosť v skalnom meste. Kde presne v Tiských stenách sa natáčala Narnia? Filmári využívali najmä bizarné útvary a úzke štrbiny v okolí hlavného vstupu do skál. Tiské steny vytvorili vo filme dokonalú kulisu pre zimnú ríšu Narnia, pričom najznámejšie zábery pochádzajú práve z tohto skalného mesta. Dajú sa Labská Stráň a Tiské steny stihnúť za jeden deň? Áno, tieto dve lokality ležia blízko seba pri Děčíne a tvoria ideálny celodenný výlet. Odporúčame dopoludnia prebádať labyrint Tiských stien a podvečer stráviť na Belvedéri pri západe slnka a dobrej Plzni. Je okruh Tiskými stenami vhodný pre deti? Pre deti je to fascinujúce prírodné bludisko. Trasa však nie je vhodná pre kočíky kvôli nerovnému terénu a úzkym schodom. Staršie deti si však hľadanie skalných útvarov v tvare zvierat či postáv určite užijú Príspevok Labské Pískovce a Tiské skály: skalnatá kulisa Dečína zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

23.06.2026 05:00  Nechajte auto hore na Meznej, nadýchnite sa a pripravte sa na rituál. Tie nekonečné schody z Meznej dolu na divoké soutězky Hřenska... na tie jednoducho nezabudnete. Mali sme obrovské šťastie, že sme si tie schody z Meznej odšliapali už viackrát. Dnes je to vlastne jediná autentická cesta, ktorou sa dostanete k vode. Kým hlavná tepna cez Edmundovu soutězku smerom od Hřenska stále spí pod nánosom popola a uzavretých brán , zostup z Meznej k Meznímu můstku vás hodí priamo do centra diania. Neleňte a do kaňonov vstúpte z Meznej Tie schody... na tie jednoducho nezabudnete. Keď idete dole, kolená vám hrajú vlastnú symfóniu, ale ten pohľad, keď sa pred vami otvorí roklina, je za odmenu. Dole pri rieke Kamenici pochopíte, prečo sme tu. Objavíte tie najkrajšie zákutia okolo Divokej soutězky, ktoré sa vám z člnka v tej „Tichej“ predtým ani nesnívali. Je to surovejšie, tichšie a oveľa viac „vaše“. Prievozníci a ich „vtipný folklór“ Plavba loďkou si raraďte ako povinnú jazdu. Nám vtedy stačila tá spiatočná, do Hřenska. Prievozník stojí na zadku lode, bidlom sa opiera o dno a sype zo seba tisíckrát hovorené historky, ktoré počul snáď už aj cisár pán. Keď vám ukáže „skalnú gorilu“ a vzápätí zatiahne za špagát, aby spustil „umelý vodopád“, musíte sa usmiať. Je to gýč? Možno. Alebo presne tá absurdita, ktorú milujeme. Bizarný mix prírodnej monumentálnosti a ľudského divadielka. Dnes je Edmundova soutězka pre verejnosť uzavretá kvôli nebezpečným stromom. Akoby bola „mŕtvou zónou“, kde stromy stoja ako obhorené zápalky. To robí z návštevy Divokej soutězky o to vzácnejší zážitok a dodáva plavbe až mystický rozmer prežitia. Bizarná talianska stopa v Českom Švajčiarsku Vedeli ste, že tie galérie a tunely okolo soutěziek vysekali koncom 19. storočia talianski odborníci na tunely? Knieža Edmund Clary-Aldringen chcel v Českom Švajčiarsku z nepriechodnej rokliny urobiť turistický magnet. Predstavte si tých chlapov, ako tu pred 140 rokmi ručne drvili pieskovec, aby sme my dnes mohli pohodlne kráčať s foťákom v ruke. Je to fascinujúca pripomienka toho, že aj túto „divočinu“ vybudovali ako luxusný zábavný park monarchie. 📌 Praktické tipy pre Soutězky Hřenska Dostanem sa na obe soutězky v Hřensku? Aktuálne je Edmundova soutězka pre verejnosť uzavretá kvôli následkom požiaru z roku 2022 a riziku pádu stromov. Divoká soutězka sprístupnili, ale prístup k nej si vyžaduje dlhšiu pešiu trasu z Meznej Louky alebo z Hřenska cez Hájenky. Dá sa v tiesňavách platiť kartou? Hoci digitálna doba pokročila, v tiesňavách odporúčame mať hotovosť. Signál je v hlbokej rokline nestabilný a terminály na loďkách často štrajkujú. Navyše, drobné pre vtipného prievozníka je nepísaným pravidlom. Kde je najlepšie parkovať pri výlete do soutězek? Najbližšie parkoviská nájdete priamo v Hřensku. V sezóne beznádejná plnka. Nezaparkujete. Odporúčame využiť záchytné parkovisko na Meznej Louke a odtiaľ pokračovať pešo. Zažijete oveľa viac. Môžem vziať na loďku psa alebo bicykel? Psy na loďkách povoľujú s náhubkom a za malý poplatok. Bicykel na člnku neprepravíte. Do tiesňavy sa dostanete iba ako peší turisti. Príspevok Divoké soutězky Hřenska – Tie schody z Meznej si naše kolená dodnes pamätajú zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

23.06.2026 05:00  Na Tokání je pre nás legenda, ktorú si musíte zaslúžiť každým jedným litrom potu vypusteným na rynartickom asfalte. Ak hľadáte srdce Českého Švajčiarska, kde sa história kniežacieho rodu Kinských mieša s vôňou ihličia a spáleniska, ste tu správne. Táto lokalita nie je len bodom na mape, je to rituál. Miesto, kde sa bicykel stáva nástrojom sebapoznania a kde po prekonaní strmých stúpaní zistíte, že ticho hôr má oveľa väčšiu hodnotu než akýkoľvek digitálny komfort tam dole v údolí. Rynartice Vertikálne utrpenie v sedle bicykla Môj MTB výlet začína v Rynarticiach. Ak máte „pivnú kondíciu“ ako ja, toto chvíľami 30% stúpanie vás preverí rýchlejšie než akýkoľvek záťažový test u lekára. Cesta sa dvíha nekompromisne a ja len sledujem, ako sa predné koleso snaží odlepiť od zeme. Ale ten pocit, keď sa konečne prehupnem cez horizont a predo mnou sa otvorí lesná cesta smerom Na Tokání, je na nezaplatenie. Je to ten moment, kedy sarkasticky poďakujete svojmu bruchu a nohám, že to ustáli a zapnete si bundu na zjazd, ktorý vás čaká. Na Tokání Keď sa cesta poddá vašej vôli a konečne dorazíte do cieľa, ticho vás doslova prefacká. Na Tokání je križovatkou ciest. Užije si tu cyklomakač i pivopič. "Plzeň?""Tu čapujú Plzeň." Na Tokání odbočujem na socializáciu. Jedna Plzeň a debata s miestnymi o sezónach v týchto horách. "V zime? Zabudni. Snehu po krk, pluží sa len výnimočne a často sa aj týždeň nedostaneš dole.", vnímam reakcie pri stole spolusediaceho patriota: "Ale je tu stále ticho a krásne. Hlavne bez davov." Dal som si na chvíľu „padla“, vyložil nohy a sledoval tie obhorené skaly. Je tu čosi mystické v tom, ako tie chaty dvojitý požiar takmer zázrakom obišiel, hoci plamene oblizovali ich okenice. Akoby aj ten oheň mal rešpekt k histórii rodu Kinských. Lovecké chaty v štýle Álp: Keď knieža vedelo, kde si dať pivo Asi mäknem. Je to ako nostalgia vytesaná do dreva. Miesto Na Tokání dostalo názov podľa tokania tetrovov, ale dnes tu skôr počuť tokanie unavených turistov. Knieža Rudolf Kinský tu v 19. storočí vybudoval areál loveckých chát v alpskom štýle. Je to bizarný pohľad – uprostred divokých českých lesov nájdete architektúru, ktorú by ste čakali skôr v Tirolsku. Tieto chaty prežili veľa. V roku 1905 vyhoreli, v 20. rokoch ich obnovili a v rokoch 2020 a 2026 opäť pocítili silu ohňa. Je to miesto s tuhým korienkom, ktoré sa odmieta vzdať. Vtedy a Teraz: Mordor v priamom prenose Dnes je to MTB prejazd cez spálenú krajinu. Mali sme to šťastie , že sme tadiaľto prechádzali ešte pred prvý požiarom v roku 2022. nebol jediný. Práve táto časť Českého Švajčiarska bola zasiahnutá ďalším veľkým požiarom na prelome apríla a mája 2026. Oheň vypukol medzi Jetřichovicami, Rynarticami a Tokáňou a zasiahol približne 100 hektárov lesa. Hasiči ho likvidovali niekoľko dní za pomoci vrtuľníkov. Dnešný kontrast je mrazivý. Cesta Na Tokání vás dnes vedie cez úseky, ktoré vyzerajú ako scéna z Pána prsteňov. Sivé kmene bez kôry stoja ako mŕtvi vojaci na stráži. Ale všimnite si tú silu – pod tými obhorenými pahýľmi sa už tlačí nová, jasne zelená tráva a brezy. Príroda tu nerobí tlačové besedy o obnove, ona proste rastie. Je to surové, smutné, ale zároveň fascinujúco živé. 🚲 MTB na Zadní Jetřichovice, cyklistický zen Môžete sa pustiť smerom na Jetřichovice alebo skúsiť technickejšie pasáže smerom k hranici. Ja som volil Zadní Jetřichovice a cyklookruh okolo riečky Křinice až ku Kirnitzschtalu. Môžete tu cez mostík prejsť aj na druhú stranu, do nemeckého Saského Švýcarska. Cesta späť popri Jetřichovickom potoku však mala iné grády. Za celú kjazdu som nestretol živej duše. 💥FAQ: Na Tokání na dvoch kolesách Dá sa Na Tokání dostať aj autom? Oficiálne nie. Celý areál leží v srdci Národného parku a vjazd je povolený len s osobitným povolením. Pre bežných smrteľníkov je jedinou cestou vlastný pohon – bicykel alebo nohy. A to je práve to kúzlo, vďaka ktorému tam nestretnete davy z nákupných centier. Aké náročné je stúpanie z Rynartic pre rekreačného cyklistu? Povedzme to diplomaticky: je to výzva. Asfaltka z Rynartic má strmý sklon a preverí vaše pľúca aj prevody. Ak máte e-bike, budete sa usmievať, ak idete za svoje, budete preklínať každý jeden knedlík, ktorý ste si dali na obed. Odmenou je však plynulý dojazd k chatám v tieni lesa. Sú chaty Na Tokání po požiaroch otvorené? Väčšina areálu poškodeného požiarom sa postupne obnovuje. Reštaurácie a ubytovanie fungujú v obmedzenom alebo sezónnom režime. Pred cestou si radšej overte aktuálnu situáciu, ale kofolu alebo pivo tam zvyčajne zoženiete. Oplatí sa ísť Na Tokání s deťmi na bicykli? Ak sú vaše deti zvyknuté na kopce a majú dobrú techniku brzdenia pri ceste späť, je to skvelý výlet. Areál s drevenými chatami je pre ne ako z rozprávky. Pre tie menšie však odporúčame skôr vozík alebo tyč, rynartický kopec by ich mohol odradiť od bicyklovania na zvyšok prázdnin. Príspevok Na Tokání: MTB výšľap, kde dych končí a pivo začína dávať zmysel zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

22.06.2026 22:00  Ak máš gravel, horský bicykel alebo terénnu kolobežku Kostka, České Švajčiarsko je jedna z najkrajších oblastí v strednej Európe. Nie kvôli cyklochodníkom, ale kvôli kombinácii pieskovcových skál, hlbokých lesov, zabudnutých osád a ciest, kde občas stretneš viac srniek než ľudí. Predstavujeme našich 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku: 1. Tokáň a Česká cesta – kráľovská klasika Jetřichovice – Vysoká Lípa – Na Tokáni – Dolní Chřibská – Rynartice – Jetřichovice približne 22 km stredná náročnosť legendárna Lovecká chata Tokáň lesné úseky v srdci národného parku po požiari nové výhľady na skalné steny Práve túto trasu odporúča aj správa regiónu ako jeden z najkrajších okruhov. 2. Kyjovské údolie – najkrajšia dolina regiónu Kyjov – Zadní Doubice – Kyjov 13 až 25 km vhodné aj na pohodové jazdenie rieka Křinice skalné steny minimum áut Mnohí miestni považujú Kyjovské údolie za krajšie než turisticky preslávené Hřensko. Je to jeden z najmalebnejších kútov národného parku. 3. Doubice – Saské Švajčiarsko – Tokáň Doubice – Kyjov – Hinterhermsdorf – Zadní Jetřichovice – Tokáň – Doubice cca 32 km ideálny gravel okruh prechod medzi Českom a Nemeckom lesné cesty bez premávky Ak by som mal odporučiť jedinú trasu na reportáž, bola by to táto. Striedajú sa tu lesy, lúky, opustené osady a výhľady. 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku 4. Českou cestou medzi Křinicou a Kamenicou Kyjov – Zadní Jetřichovice – Česká cesta – Vysoká Lípa – Jetřichovice 35 až 55 km ideálne pre gravel vedie najdivokejšími časťami parku Po požiaroch získala táto trasa úplne nový charakter. Miesta, kde kedysi bol hustý les, dnes otvárajú panorámy na pieskovcové veže. 5. Hřensko a Labské vyhliadky Hřensko – Mezní Louka – Zadní Jetřichovice – Bad Schandau – Hřensko približne 40 km náročnejšia výhľady nad Labe spojenie Českého a Saského Švajčiarska Patrí medzi najfotogenickejšie trasy celého regiónu. Saské Švajčiarsko: Na kolobežkách Kostka 6. Tolštejnský okruh Srbská Kamenice – Jedlová – Tolštejn – Jiřetín – Chřibská – Tokáň 50 km+ kopcovitejší profil rozhľadne staré horské osady Skôr pre športovejší deň. Odmenou sú výhľady na Lužické hory aj České Švajčiarsko. 7. Belveder a Labské pieskovce Srbská Kamenice – Růžová – Labská Stráň – Belveder 30 km menej známa trasa fantastické výhľady na kaňon Labe Vyhliadka Belveder patrí medzi najstaršie turistické vyhliadky v Čechách. 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku Ak by som mal vybrať len tri 🥇 Doubice – Tokáň – Saské Švajčiarsko🥈 Kyjovské údolie a Zadní Doubice🥉 Jetřichovický okruh cez Tokáň Práve tam nájdeš najviac kontrastov: vypálené lesy, mladé brezové porasty, opustené samoty, staré lovecké chodníky a pocit, že sa pohybuješ v krajine, ktorá sa práve znovu rodí. To je dnes možno ešte zaujímavejší príbeh než samotná Pravčická brána. Malá Pravčická brána FAQ: Cyklistika NP České Švajčiarsko upgrade 2026 Môžem jazdiť kdekoľvek po lese? Nie. V Národnom parku České Švajčiarsko sa cyklisti môžu pohybovať iba po cestách a trasách určených pre cyklistiku alebo po komunikáciách, kde je jazda povolená. Mnohé turistické chodníky, úzke skalné chodníčky či pokojové zóny sú pre bicykle neprístupné. Je České Švajčiarsko vhodné na cestný bicykel? Len čiastočne. Hlavné cesty sú často kopcovité a premávka býva najmä cez víkendy hustejšia. Oveľa viac si región užijú gravely, horské bicykle alebo kolobežky typu Kostka, ktoré zvládnu lesné zvážnice a štrkové úseky. Ktoré miesta sú pre cyklistov zakázané? Najznámejšie turistické atrakcie ako výstup na vyhliadky, úseky ku skalným mostom či niektoré chodníky v pokojových územiach musíš absolvovať pešo. Pred výjazdom sa oplatí skontrolovať aktuálne uzávery po požiaroch alebo po veternej kalamite. Dá sa dostať bicyklom k Pravčickej bráne? Nie úplne. Najbližšie sa dostaneš po cyklotrasách k Mezní Louke alebo Hřensku. Posledný úsek k bráne je potrebné absolvovať pešo. Aké sú najväčšie nástrahy? Nie sú to kopce. Sú to turisti.Najmä počas leta sa na hlavných trasách pohybujú celé rodiny, fotografi, výletníci aj zahraniční návštevníci. Na frekventovaných úsekoch treba výrazne spomaliť a počítať s tým, že niekto zrazu zastane uprostred cesty kvôli fotke skaly, ktorá tam stojí posledných niekoľko miliónov rokov. Koľko vody si vziať? Viac, než si myslíš. V lesoch býva príjemný chládok, ale občerstvenie je často vzdialené niekoľko kilometrov. Medzi Kyjovom, Tokáňou a Zadnou Doubicou môžeš byť dlho bez možnosti doplniť zásoby. Je možné nabiť elektrobicykel? Áno, ale nie všade. Nabíjacie body nájdeš hlavne v okolí Jetřichovíc, Krásnej Lípy, Hřenska alebo Chřibskej. Na dlhšie okruhy je rozumné vyraziť s plne nabitou batériou. Oplatí sa ísť aj po požiaroch? Práve teraz možno viac než pred nimi.Požiare odhalili miesta, ktoré boli desaťročia ukryté pod hustým lesom. Objavili sa nové výhľady na pieskovcové veže, skalné steny a hlboké doliny. Zároveň možno pozorovať fascinujúcu obnovu lesa, kde medzi spálenými kmeňmi vyrastajú mladé brezy, jarabiny a borovice. Kedy vyraziť? Ak chceš zažiť České Švajčiarsko bez davov, vyraz medzi 7. a 9. hodinou ráno.Vtedy sa v dolinách ešte drží hmla, les vonia živicou a na cestách stretneš skôr srnku než autobus turistov. Po desiatej sa najznámejšie lokality začínajú zapĺňať. Je región vhodný aj na kolobežku? Prekvapivo áno. Trasy okolo Tokáne, Kyjovského údolia, Zadnej Doubice či Krásnej Lípy patria medzi najkrajšie kolobežkárske výjazdy v strednej Európe. Dlhé lesné zvážnice, minimum áut a neustále sa meniaca scenéria vytvárajú ideálnu kombináciu pre pohodové objavovanie. Aká je najväčšia chyba návštevníkov? Väčšina ľudí príde kvôli jednej atrakcii a odíde. Skutočné České Švajčiarsko objavíš často medzi nimi – na opustenej ceste k Tokáni, v rannom tichu Kyjovského údolia alebo na lesnej zvážnici, kde počuť len vietor v korunách stromov. Práve tam sa z výletu stáva príbeh. Príspevok Top 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

22.06.2026 22:00  Čaká nás jeden z najkrajších turistických výšľapov na Rudolfův kámen a vyhliadky okolo Jetřichovic. Na bicykli som toho veľa nenazbieral a nešiel som ani rýchlo. Hlavným dôvodom bol fotoaparát. Fotíte každých 300 metrov. To sa fakt nedá. A Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen je výnimočný hike. 🥾 Trasa: Purkartický les – Kulíšek – Vilemínina stěna – Rudolfův kámen – Mariina skála – Jetřichovice | GPS trek Strava tu > | Obsah Purkartický les Jetřichovický okruh NP České Švajčiarsko Jetřichovice Doubice Druhú fázu dňa zvyčajne makám, len keď musím. Tu som musel. Príroda nepustí. Vyrazili sme traja. Ja, moja manželka Hanka a môj belgický ovčiak Lejdy. Už po prvých krokoch do Purkartického lesa sme zbadali niekoľko výškových predelov. Tie drobné bodky, čo sa mrvili hore, boli ľudia. Purkartický les Výstup od Kulíška je krásny a pohodový. Poviete si – 10 kilometrov nie je veľa a nie sme ani vysoko. Pravdou je, že týmto smerom to išlo fakt hladko. V Purkartickom lese som zažil svoju prvú osamelosť. Dostihla ma babská realita. Hanka zahlásila: „Končím, toto nie je pre mňa. Čakám ťa dole na káve.“ Ostali sme na ceste dvaja, ale tie psie oči neveštili nič dobrého. Lejdy sa totiž náramne bojí výšok a tiež je veľmi lenivá. Neznáša rebríky a ešte viac neznáša moje turistické ambície. Na jednej strane odchádzajúca panička, na druhej láska a oddanosť k páničkovi. Uhádli ste – vyhrala láska k paničke a lenivosť. Už pod Rudolfovým kameňom som ostal úplne sám. To, čo prišlo potom, ma však definitívne pripútalo k turistike. Zažil som jeden z najkrajších trekov v českých horách. Bolo tam všetko: schody, skoky, reťaze, zábradlia a 300-metrové diery pod nohami. Výhľady boli proste skvelé. Ak sa ocitnete v Českom Švajčiarsku, tento okruh si rozhodne nenechajte ujsť. Jetřichovický okruh Je ako rozprávka vytesaná do kameňa s tými najúžasnejšími prírodnými kulisami. teda aspoň pokiaľ nehorelo. Na druhej strane požiar odhalil skalné masívy. Rudolfův kámen: 170 schodov do „mordoru“ Toto je ten najväčší test pre vaše kolená aj „pivnú kondíciu“. Čaká vás presne 170 schodov a rebríkov. Pôvodne sa skala volala Ostrý kámen, ale Rudolfov kámen znie oveľa majestátnejšie. Neďaleko, smerom na tokání, nájdete tiež obrovský skalný previs Balzerovo ležení. Tm som sa ale nedostal. Vilemínina stěna: Romantické vyznanie v skale Túto stenu pomenovali po Vilemíne Kinskej, manželke kniežaťa Rudolfa. Pôvodne sa volala Černá stěna. Príbeh rodu Kinských tak dodáva celému miestu pekný romantický podtón. Mariina vyhlídka a nový altánok Od roku 2021 tu stojí nový drevený altánok. Nahradil ten starý, „rozheganý“ z 19. storočia. Je to dôležitý detail. Mnohí turisti majú v pamäti ešte tú pôvodnú verziu, ale táto nová je robustnejšia a lepšie vás ochráni pred vetrom. Málokto tuší, že keď po nej dnes kráčame, v podstate stojíme na dne pravekého oceánu. Nakoniec som si ešte vybehol na pozostatky hradu Falkenštejn. Výstup je riešený moderným kovovým schodiskom a roštami. Pre niekoho so závratmi možno dôležitá informácia. Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen rozhodne patrí medzi to najlepšie, čo môžete zažiť nielen v Českom Švajčiarsku, ale v celých Čechách. Hoci pieskovec vyzerá masívne, je to jeden z najmäkších materiálov. Stačí silný dážď a zo skál sa odplavujú ďalšie milimetre histórie. Kontrast po požiari: Sila a krása v popole Práve z týchto vyhliadok uvidíte najväčší rozdiel. Na jednej strane sa zelenajú údolia, ktoré oheň ušetril. Na druhej strane svietia „strieborné“ svahy s obhorenými kmeňmi. Je to vizuálne najsilnejší moment na pochopenie rozsahu požiara z roku 2022. NP České Švajčiarsko Krajina, ktorú stvorilo more a čas Tento národný park patrí k štyrom najcennejším prírodným celkom v Čechách. Štát ho vyhlásil v roku 2000, aby ochránil unikátne pieskovcové skalné mestá, brány a veže, ktoré vyrastajú nad súvislé lesy. Parkom pretekajú tri rieky – Kamenice, Křinice a Labe. Každá z nich do krajiny vyhĺbila veľkolepý kaňon. Názov České Švajčiarsko sme si požičali z nemeckého Sächsische Schweiz. Toto pomenovanie používame od 18. storočia pre nemeckú časť Labských pieskovcov. K názvu Sächsische Schweiz sa viaže historka o dvoch švajčiarskych maliaroch , ktorým tie skaly pripomínali domovinu. Tie skaly sú v skutočnosti pozostatkom nánosov z druhohôr. Pred 100 miliónmi rokov tu špliechalo teplé a plytké more. Desiatky miliónov rokov sem rieky navážali piesok z oblastí dnešných Krkonôš a Jizerských hôr. Potom sa celá krajina zdvihla, more ustúpilo a zostali pieskovcové vrstvy. Čas ich neúprosne obrusoval, až sa väčšina z nich rozpadla. To, čo obdivujeme dnes, je len malý zlomok pôvodnej masy. A aj tieto zvyšky sa pred našimi očami neustále rozpadajú. Zo zostupu do Jetřichovic. Jetřichovice Znamenali pre nás gastronomické precitnutie. Dole v dedine ma už čaká zvyšok posádky. Beky vrtí chvostom. Celá šťastná, že som späť a že so mnou nemusela šliapať nahor. Hanka sa zatiaľ obzerá po nejakom dobrom jedle. Po výkone si zaslúžime poriadny obed. Zastavujeme v nádhernej drevenici pod skalou. Sľubuje autentickú domácu českú kuchyňu. „Dejte si slepíčí polívku a slivkové knedlíky,“ navrhuje domáci. Poslúchneme ho. Dostaneme však supermarketový vývar z vegety a mrazenej zeleniny. K tomu polotovarový, vysušený „švestkový knedlík“ z mrazničky, len veľmi jemne posypaný makom. Naozaj veľmi jemne. Na záver prichádza čašník s obrovskou kalkulačkou v ruke: „Chutilo vám?“ Začína rátať a nám sa pretáčajú panenky. Mlčali sme. Aj takýto podtón môže mať česká pohostinnosť. V Českom Švajčiarsku určite existujú miesta, kde ich robia z čerstvého tvarohového cesta – to je potom ten pravý gastronomický zážitok, ktorý stojí za hriech. My sme to šťastie nemali. Doubice Mozgové kúpele a návrat k podstate Potom už nasledujú len samé sociálne plusy. Obchod, buřty, cibuľka, čerstvý kváskový chlieb a pivo... Mozgové kúpele Doubice. Preto sem chodíme? Kvôli tomu pokoju a pohode. Áno, wifinu aj farebnú telku so 64 nemeckými kanálmi síce majú, ale načo? Večer nás čakajú krajšie veci. Plápolajúci oheň predsa odjakživa víťazí nad televíznymi reklamami či chatovaním. Všimli ste si niekedy, že okrem momentu, keď za vami beží medveď, je práve sedenie pri táboráku jednou z mála chvíľ, kedy človek úplne zabúda na svoje civilizačné návyky? Toľko hviezd som na oblohe nevidel už celú večnosť. FAQ: Jetřichovické vyhlídky Aký náročný je Jetřichovický okruh? Pripravte sa na stredne náročnú turistiku. Schody na Mariinu skalu a najmä rebríky na Rudolfov kámen dajú nohám zabrať. Ak máte strach z výšok, rebríky budú pre vás skutočnou výzvou. Dá sa tento okruh prejsť aj s deťmi? Staršie deti, ktoré sú zvyknuté na pohyb v teréne, si to užijú. Pre kočíky je táto trasa absolútne nevhodná kvôli úzkym schodom a rebríkom. Kedy je najlepší čas na návštevu vyhliadok? Odporúčame skoré ráno alebo neskoré popoludnie. Najmä Mariina vyhlídka býva cez víkendy preplnená. Jeseň je tu vizuálne najsilnejšia. Je okruh bezpečný aj po požiari z roku 2022? Áno, turistické chodníky sú otvorené. Niektoré úseky však prechádzajú cez obhorené porasty, kde musíte prísne dodržiavať vyznačené cesty kvôli riziku pádu stromov. Príspevok Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen s výhľadmi a neloajálnym psom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

21.06.2026 19:45  Keď sa rebrík stane vaším jediným priateľom. Malá Pravčická brána je oveľa prístupnejšia ako jej veľká sestra. Ak máte strach z výšok, táto brána a Hrad Šaunštejn vás preveria. Zabudnite na pohodlné schodiská. Tu leziete hore po úzkych železných rebríkoch vkliesnených priamo do skalných puklín. Pamätám si ten pocit – chladný kov v dlaniach, podo mnou prázdno a sústredenie na každý ďalší krok. Je to vertikálna terapia šokom. Po požiari sú výhľady zhora ešte bizarnejšie – vidíte tie sivé stráne, kde predtým bol nepriehľadný les. Ste kráľmi pieskovca. Malá Pravčická brána Skromná sestra, ktorú si môžete „osahať“ Doviezli sme sa k nej po cyklotrase upotení po malom stúpaní. Malá Pravčická brána stojí len kúsok od Šaunštejna. Oproti svojej slávnej „veľkej“ sestre má jednu obrovskú výhodu. Môžete po nej legálne kráčať. Je to presne to miesto, kde si sadnete na pieskovec a len tak pozeráte do údolia. Žiadne bariéry, žiadne vstupné, len čistý kontakt s kameňom. Objavíte miesto na tichú desiatu, kým pod tou „veľkou“ bránou stoja davy v rade na pivo. Hrad Šaustejn: Bizarný život na skalnej ihle Hrad Šaunštejn preveril naše pivné bruchá. Zmestíme sa na úzkych rebríkoch? S trochou snahy sa podarilo sa. Šaunštejn nebol nikdy hradom v klasickom zmysle. Objavíte pevnostný systém na skalných blokoch. Lúpežní rytieri tu v 14. storočí žili v drevených nadstavbách. Ukotvili ich vo vytesaných drážkach, ktoré uvidíte dodnes. Predstavte si tú logistiku – dostať hore jedlo, vodu a víno bez tých moderných rebríkov. Bol to život na hrane v každom zmysle slova. 📌 Praktické tipy: Rebríky a skaly Je výstup na Šaunštejn bezpečný pre deti? Stúpate po strmých rebríkoch nevhodných pre malé deti alebo ľudí s panickým strachom z výšok. Pre staršie, zvyknuté deti je to však životné dobrodružstvo. Vždy skontrolujte počasie, namrazené rebríky vás môžu prekvapiť. Platí sa na Malej Pravčickej bráne vstupné? Nie. Na rozdiel od Veľkej Pravčickej brány vystúpate na tú Malú aj na Šaunštejn úplne zadarmo a celoročne. Dá sa k hradu Šaunštejn dostať s bicyklom alebo s kočíkom? Cesta z Vysokej Lípy je lesná a piesčitá, s terénnym kočíkom alebo MTB sa dostanete k päte hradu, ale samotný výstup hore je možný len s voľnými rukami. Príspevok Hrad Šaunštejn a Malá Pravčická brána: Rebríky, strach a lúpežnícka sloboda zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

21.06.2026 19:45  Doubice a Kyjovské údolí vnímame ako skutočné mozgové kúpele, kde ticho pieskovcových skál a chlad riečky Křinice spoľahlivo vygumujú každý mestský stres. Nepotrebujete tu žiadne drahé meditačné aplikácie. Stačia vám dobré topánky a ochota uznať, že príroda má v tomto kúte Českého Švajčiarska jednoznačne navrch. Keď nás omrzia davy pod Pravčickou bránou, smerujeme práve sem, do hlbokého kaňonu riečky Křinice. My sme si tu hlavu čistili už niekoľko krát a stále sa vraciame. Hoci sa svet vonku medzitým zbláznil, v tejto zabudnutej dedinke a v hlbokom kaňone stále plynie čas len podľa rytmu vody narážajúcej na balvany. Navyše tu si les zachoval svoju hustú zelenú tvár aj po ničivom požiari z roku 2022. Obsah Doubice Kyjovské údolí Zadní Doubice Krásná Lípa Doubice Drevený bizár a pivný exil Vojdete do obce a namiesto ľudí vás vítajú stovky drevených prízrakov. Draci, rozprávkové bytosti, ale aj drevení politici v životnej veľkosti strážia lúky okolo legendárnej Starej Hospody. Doubice sú anomália. Považujeme ich za hlavné mesto českej pohody, kde sa realita ohýba podľa nálady miestneho rezbára Karla Fialu. Naša pivná kondícia tu vždy dostane zabrať. Sadli sme si na terasu, objednali orosenú odmenu a sledovali ten drevený cirkus. Je to miesto, kde sa nikto nikam neponáhľa. Ak áno, miestni ho rýchlo vyliečia trefnou poznámkou. Kyjovské údolí | MTB trek na strava tu > | To je pravidelná terapia lesom a zmiznutými svetmi. Z Doubíc sa vždy na bicykloch presúvame do Kyjova, čo je v podstate len jedna ulica a pár chalúp, ktoré strážia vstup do rokliny. Riečka Křinice tu v priebehu vekov vyryla hlbokú jazvu do krajiny. Kráčate alebo bicyklujete po dne kaňonu a skaly ako Sfinga alebo Lev na vás pozerajú s kamennou tvárou. Na rozdiel od Pravčickej brány tu nečakajte žiadne stánky s predraženými magnetkami. Našli sme tu len vôňu ihličia a posvätný pokoj. Skúste si výstup na Kyjovský hrad. Naše pľúca pri tých strmých schodoch protestovali, ale ten výhľad na nekonečné more lesov im rýchlo zavrel ústa. Kyjov býval kedysi centrom sklárstva, dnes tu vládne len mach a ticho. Vybrali sme sa pešo po žltej značke, dychčali sme hore na Kinského vyhlídku, ale ten výhľad nám okamžite zavrel ústa. Pieskovec tu tvorí bludisko, v ktorom sa radi strácame. Zadní Doubice Našou srdcovkou zostáva Bratský oltár . Je to skrytá skalná terasa, kde sa v časoch náboženského prenasledovania potajomky schádzali veriaci. Cítiť tam tú pokoru. Kúsok ďalej sme narazili na Zadní Doubice. Tu si príroda berie späť svoje dlhy. Pustili sme sa na bicykloch hlbšie do údolia až k miestu, ktoré už na mape nenájdete. Po vojne zo Zadních Doubic vyhnali pôvodných obyvateľov a domy nechali napospas osudu. Dnes tam uvidíte len základy pohltené machom a pamätník obetiam pochodu smrti. Je to mrazivé miesto. Ukazuje nám, akí sme tu len na krátkej návšteve. Príroda tu s eleganciou upratuje stopy po ľudskej existencii a robí to s mrazivým tichom. vyviezli sme sa až k hraničnému mlynu a ďalej do Nemecka na vyhliadkovú vežu Hinterhermsdorf. Naspäť vás trasa dovedie až k Brtníkom. V zime tu všetci hľadajú Jaskyňu víl s úžasnými ľadovými krápnikmi, ale aj v lete má toto údolie svoje čaro. Prešli sme sa k Brtnickému hrádku – ďalšej skalnej pevnosti, kde si možno lúpežníci kedysi sušili gate. Kyjovský okruh: Preverenie podrážok Trasa údolím nie je žiadna prechádzka nákupným centrom. Cesta vás vedie cez úzke skalné štrbiny a klzké korene. Keď sme sa konečne vyškriabali k Bratskému oltáru, pochopili sme, prečo sa tu ľudia v časoch náboženského prenasledovania schovávali. Pieskovec neprezrádza tajomstvá. Vtedy aj dnes ponúka úkryt každému, kto hľadá slobodu pred svetom tam vonku. Kyjovské údolí nie je len turistická značka, je to pre nás stav mysle. | turistický trek na strava tu > | Kyjovské údolí – Přehrada – Doubice rázcestí Krásná Lípa Pre doobedie a bicykel „padla“. Pohodlne vyklesáme 2 km po asfalte do administratívneho centra NP Krásnej Lípy. Prvý kontakt na polozbúrané domy názov nepotvrdzuje. Až keď sa dostane človek na námestie pochopí, ako je tu krásne. Najmä ak objaví súkromný pivovar Falkenštein s jeho špeciálmi. Určite stojí za to navštíviť aj Centrum Českého Švajčiarska. Ľudia sú tu pripravení a veľa uvidíte aj sa dozviete. Autom sa presúvame naspäť do Doubic. Večerná ohník pri chate volá. 📌Doubice a Kyjov: praktické tipy Sú drevené sochy v Doubiciach prístupné bezplatne? Áno. Celý areál pri Starej Hospode v Doubiciach môžete navštíviť kedykoľvek a bez platenia. Deti tie stovky sôch milujú a vy si zatiaľ môžete otestovať kvalitu miestneho výčapu. Dá sa Kyjovské údolí prejsť aj na bicykli? Hlavná trasa údolím pozdĺž Křinice je vhodná aj pre cyklistov. Ak však chcete vidieť tie najlepšie vyhliadky ako Kyjovský hrad, bicykel radšej odložte. Schody a úzke skalné pukliny cyklistom naozaj nefandia. Je v Kyjovskom údolí bezpečne po veľkom požiari? Dobrá správa je, že požiar z roku 2022 túto časť Národného parku takmer nezasiahol. Kyjovské údolí si tak zachovalo svoj hustý zelený charakter, ktorý v iných častiach Českého Švajčiarska momentálne chýba. Kde je najlepšie v tejto oblasti zaparkovať? Najviac miest nájdete priamo v Doubiciach pri Starej Hospode alebo na malom parkovisku v Kyjove priamo pri vstupe do údolia. Cez víkendy tu však býva tesno, tak príďte radšej skôr. Aké náročné sú trasy v okolí Kyjova? Dno údolia zvládne každý, je to takmer rovina. Ak však odbočíte na vyhliadky, pripravte sa na strmé rebríky a skaly. Naše kolená by o tom vedeli rozprávať, ale ten pocit na vrchole za tú námahu stojí. Príspevok Doubice a Kyjovské údolí – mozkové lázně v kraji drevených prízrakov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

21.06.2026 00:30  Na Slovensku máme od nepamäti zažité mestá Varna a Sofia ako hlavné príletové zóny do bulharských letovísk. V posledných rokoch však Burgas a juh Bulharska presvedčivo ovládol prvú priečku dopytu po Čiernom mori. Prečo je to tak a aká doprava v Burgase je najefektívnejšia? Obsah Prečo Burgas? Doprava v Burgase Bulharské euro Prečo sa ubytovať priamo v Burgase? Pláže Burgasu Najlepšie jednodňové výlety z Burgasu Gastro tip na záver: FAQ: Všetko čo treba vedieť o Burgase Prečo Burgas? Burgas je prirodzeným centrom južných letovísk. Nielenže to máte na skok na najvyhľadávanejšie pláže , ale hneď za rohom ležia aj historické klenoty Sozopol a Nesebar. Navyše, samotný Burgas vás rozhodne nebude nudiť. Ak je vašou ambíciou iba oddych, ležadlo pri mori a all-inclusive koktail v ruke , ďalej čítať nemusíte. Ak však máte v srdci nepokoj cestovateľa a hľadáte autentické zážitky, tu je pár preverených tipov, ktoré sme po viacerých návštevách Burgasu pripravili. Doprava v Burgase Doprava v Burgase: Na letisku nájdete aj Múzeum Letectva ✈️ Letisko Burgas a trik s kruháčom Hneď po prílete ignorujte taxikárov. Kráčajte 200 metrov za letiskový reál na kruhový objazd. Je tam zastávka, na ktorú vás domáci spoľahlivo navedú – všetci ta mieria. Na tejto zastávke stojí väčšina diaľkových autobusov z Pomoria či Nesebaru a za 90 centov vás odvezú priamo do centra Burgasu na stanicu Juh . Cestu späť na letisko na konci dovolenky najlepšie zvládnete autobusom číslo 15 z tej istej stanice smerom na Sarafovo – autobus stojí priamo pred terminálom. 📌 Lístky vopred neriešte: Vo všetkých autobusoch jazdí sprievodkyňa, ktorá vás skasíruje priamo na mieste. Len jedna rada: Majte drobné. Ak vytiahnete 50-eurovku, sprievodkyňa to pochopí ako osobný útok na jej integritu a celú vašu rodinu. oprava v Burgase: Stanica Juh odtiaľ smeruje väčšina výletov 🚌 Stanica Juh Práve táto stanica je dopravnou centrálou pre všetky možné výjazdy. Autobusy odtiaľto vás dovezú všade. Chodia často , sú lacné a celkovo dosť komfortné. Aj preto sme prenájom auta vnímali ako úplne zbytočnú záťaž a vyhodené peniaze. V samotnom Burgase je sieť MHD zastávok hustá, no ak sa dobre ubytujete , všade prejdete pešo. Nám sa na rýchly presun po meste najviac osvedčili kolobežky Bolt s predplateným paušálom – vyjde to oveľa lacnejšie, neplatíte nástupný poplatok a v cieli ste za pár minút. Toto však platí pre jednotlivcov. Doprava v Burgase: Stanica Juh 🚂 Bulharské vlaky: Čistý bizár Hneď vedľa autobusovej stanice Juh nájdete aj centrálnu vlakovú stanicu. Mali sme smelý plán objaviť vlakom Plovdiv, Varnu alebo Sofiu, ale realita nás rýchlo schladila. Vlak do Plovdivu ide šialené 4,5 hodiny a lístok stojí viac ako letenka z Bratislavy do Bulharska. Ak by ste ste dostali chuť na Sofiu , posedíte si vo vozni 6 až 9 hodín. Železničná stanica je preto ideálna skôr ako chladivý azyl na relax, cestujúcich tu totiž spočítate na prstoch jednej ruky. Bulharské euro Od januára 2026 je oficiálnou menou Bulharska euro. Žiadne zmenárne ani prepočty vás už nečakajú. Vždy však majte vo vrecku nejaké drobné mince na lístky a drobné výdavky. Nespoliehajte sa na platobnú kartu a ak nechcete dostať mozgovú príhodu, nevyberajte peniaze z bankomatov Euronet. Tie poplatky vás zaskočia. Dobrou správou je, že zavedenie eura miestne ceny takmer vôbec neprekreslilo. Všade nájdete porovnanie euro leva. Hoci Bulhari za posledné desaťročie predbehli Slovákov v raste miezd a dôchodkov, väčšina cien v obchodoch a reštauráciách zostala o niečo výhodnejšia ako u nás. Nakupovať a žiť v Burgase sa proste oplatí. Prečo sa ubytovať priamo v Burgase? Ak chcete vidieť čo najviac, zabudnite na izolované rezorty a ubytujte sa priamo v centre Burgasu. Ubytovanie hľadajte na juhovýchodnej strane mesta. Ideálny trojuholník je medzi centrálnym námestím Troikata, ulicou Generál Gurko a stanicou Juh smerom k Sea Garden. Budete to mať pešo na skok do centra, na výlet i na pláže. Turistický život pulzuje hlavne medzi pešími zónami Aleksandrovska a Aleko Bogoridi. Nájdeš tu všetko na jednom mieste – supermarkety, skvelé krčmy, reštaurácie, chrámy , galérie a múzeá. Burgas mólo Sea Garden Centrum Burgasu Keď nás Balkán učí o eurofondoch Samotné mesto Bulhari za posledné desaťročia prebudovali na nepoznanie. Pri pohľade na tie moderné pešie zóny, Sea Garden, cyklotrasy a vybavenie mesta človeka zamrazí. Kým my sa stále hádame o tuneloch, Bulhari z eurofondov vybudovali metropolu, ktorá pripomína skôr západnú Európu než ten Balkán z našich detských spomienok. Je to trpký paradox – napriek tomu, že Bulhari za posledné desaťročie predbehli Slovákov v raste miezd i dôchodkov, ceny sú tu stále prívetivejšie. V Burgase sa proste žiť aj nakupovať oplatí. Pláže Burgasu Bulharské pláže sú pozvoľné a piesočné ideálne pre rodiny s deťmi Na pláže sa dostanete cez Sea Garden . Sú pýchou mesta. Je to niekoľkokilometrová parková alej plná sôch, tieňa a relaxu. V lete tu určite nevynechajte Festival pieskových sôch – každý rok nová téma, nová bizarnosť. Južné pláže Ťahajú sa viac než kilometer od prístavu cez ikonické Mólo s rozhľadňou až po vlajky. Severné plážeTu to žije o niečo viac. Severné pláže v časti Lazur sú rajom pre Kite surfing. Je tam iná energia, viac mladých ľudí a ten správny prímorský vibe. Práve tu nájdete pieskové sochy, volejbalové centrum Naked, FKK pláže i kite-surfingovú základňu. Atanasovské jazero Zo severnej pláže začína parádna cyklotrasa okolo Atanasovského jazera, ktorá vás dovedie k soľným a bahenným kúpeľom. Majú na kožu rovnaké účinky ako Mŕtve more a málokto o nich vie. Ako sa tam vyváľať v bahne a cítiť sa ako slaneček, si prečítajte v článku Atanasovské jazero: Keď sa chceš cítiť ako slaneček a neležíš v mori. Upgrade 2026: Bohužiaľ práve toto miesto nás po zavedení eura najviac prekvapilo. Pred desiatimi rokmi bezplatne kto chcel, pred troma vstupné 5 leva dnes 5 eur. Solídny progres, ktorý ale za to stojí. Najlepšie jednodňové výlety z Burgasu Autobusy zo stanice Juh vás dovezú temer do všetkých eltovísk: Sveti Vlas, Slnečné pobrežie, Acheloj, Pomorie, Černomorec, Primorsko, Kiten či Tsarevo. Najčastejším cieľom sú, samozrejme, dve historické perly, ktoré podrobne rozoberáme v samostatných reportážach: Bulharský Sozopol dýcha morom a históriou Nesebar a Slnečné pobrežie: Kontrasty moderného turizmu 🐟 Skrytý poklad: Rybarsko Selišče Ribarsko selisce aerial view photo Pexels cc by Denitsa Kireva Ak hľadáte čistokrvný autentický bizár, toto miesto nesmiete vynechať. Ide o rybársku osadu, kam po prestavbe moderného prístavu v Burgase presunuli drobných miestnych rybárov. Je to úplne iný svet, aký len tak neuvidíte. Navyše, práve tu robia podľa nás najlepšiu rybiu čorbu v celom Bugase. Atmosféru tohto jedinečného miesta sme zachytili v článku Ribarsko Selishte, Burgas: Zanikajúci svet bulharských rybárov. Ribena čorba : Hustá, pikantná rybacia polievka. Dávajú do nej kusy rôznych rýb, veľa byliniek a niekedy chilli. Na severe a v Rybarskom selišči je to liek na opicu. 🏖️ Divoký juh vs. hotelový sever Smerom na sever od Burgasu veľa nečakajte – je to klasická masovka, apartmány, hotely, stánky a pláže s pozvoľným vstupom pre rodiny s deťmi. Južná strana nás však dostala. Piesočné duny a divokosť pláží v okolí miest Primorsko, Kiten a Tsarevo sú úžasné. Nájdete tu aj ďalší architektonický bizár kaštieľ Glavanovo – šialenú kombináciu moderného podnikateľského baroka a aquaparku. Gastro tip na záver: Zabudnite na luxus, hľadajte tácku. V Burgase a Nesebare nájdete všetko. Od libanonskej cez ázijskú až po klasickú českú švejkovu kuchyňu. Sme však v prístavnom meste, takže prím hrajú ryby. Kuriózne tie najchutnejšie a najšťavnatejšie ryby sme nenašli v prvotriednych predražených reštauráciách na promenáde, ale v nenápadnom rybárskom bistre na bočnej ulici Oborishte . Dostali sme tam nielen neskutočne jemný chrumkavý steak z Makrely, Stavridy a Kambaly, ale tiež morské plody ako chobotnice a slávky. Na cesnaku a s bielym vínom skvelé. To všetko čerstvé, za pár eur, priamo na tácke. 🍺 Drobné ryby k pivu Ak uvidíe domácich v plážovom bare s plastovým tanierom plným malých vypražených rybičiek, ktoré chrumkajú celé aj s hlavou a kosťami, pozeráte sa na lokálnu klasiku. Caca : Absolútny základ balkánskeho plážového prežitia. Sú to malé šproty obalené v múke a vypražené v oleji. Chutí to skvelo, stojí to pár drobných a je to najlepšia voľba k studenému bulharskému pivu . Hamsija : O niečo väčšie ako caca, ale princíp je rovnaký. Vyprážajú sa celé a pokvapkajú citrónom. Doprava v Burgase: Bulharský fastfood Burgas je skvelá základňa. Vyvetrá vám hlavu, peňaženku nezruinuje a ukáže vám Bulharsko z úplne inej, autentickej perspektívy. Stačí zbaľit ruksak a vyraziť! FAQ: Všetko čo treba vedieť o Burgase upgrade 2026 Ako funguje doprava v Burgase z letiska po zavedení eura? Bulharsko od januára 2026 používa euro. Cena lístka do centra sa pohybuje okolo 0,90 €. Platí sa v hotovosti sprievodkyni priamo v autobuse. Odporúčame mať drobné mince, vysoké bankovky nie sú obľúbené. Kde nájdem najlepšie pláže a aktivity v meste? Južné pláže pri Sea Garden sú ideálne na relax a rodinný oddych. Severné pláže v časti Lazur ponúkajú lepšie podmienky na Kite surfing a prístup k cyklotrase smerom k Atanasovskému jazeru . Oplatí sa v Burgase cestovať vlakom do iných miest? Vlaková doprava je skôr pre nadšencov 'pomalého cestovania'. Vlaky sú drahé a pomalé . Pre výlety do Sozopolu alebo Nesebaru sú oveľa efektívnejšie a lacnejšie autobusy zo stanice Juh . Aké sú gastro špeciality, ktoré musím v Burgase ochutnať? Určite vyskúšajte rybiu polievku v prístavných krčmách a čerstvo odšťavené pomaranče na ulici, ktoré sú tu mimoriadne lacné. Na večeru odporúčame rybí trh, kde kúpite čerstvé úlovky za zlomok cien v rezortoch. Príspevok Doprava v Burgase: Aká je najefektívnejšia voľba a užitočné tipy pre cestovateľov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

13.06.2026 14:30  „Jako velmi pěkný výlet doporučiti lze Prebischthor, přírodní to památnost evropské pověsti…“ písal už v roku 1882 Řivnáčův průvodce. A mal pravdu. Veľká Pravčická brána nie je len kus skaly; je to symbol turizmu, ktorý prežil monarchie, vojny aj masovú eróziu. Podľa legendy dostala brána pôvodné meno po pustovníkovi Prebischovi, ktorý v tejto lokalite žil. Dnes je celá lokalita v najvyššom stupni ochrany, takže aj somáre, ktoré sem kedysi nosili turistov, museli vystriedať naše vlastné nohy. Řivnáčův průvodce po království Českém z roku 1882 „Jako velmi pěkný výlet doporučiti lze Prebischthor, přírodní to památnost evropské pověsti… Velikolepý to kvadrovcový oblouk 20 m. vysoký a široký, ve svorníku 3 m. silný. . Vystupme na hořejší plochu oblouku… rozkošná vyhlídka do Čech. Málo kroků od mostu jsou hranice zemské. “ „České Švýcarsko… Tímto nehrubě vhodným jménem naznačuje se od roku 1795 oblast pískovce mezi Labem, potokem Kamenickým a severní hranicí Čech naproti Sasku, a jakkoliv území toto nevyrovná se pravému Švýcarsku, obsahuje nicméně mnoho líbezných a malebných krajin, a z mnohých snadno přístupných míst poskytuje krásné a rozsáhlé vyhlídky. Původ zvláštních skalních útvarů zdejších, vysvětluje se jednak tím, že na někdejším dně mořském usadil se písek v rozsáhlých vrstvách, které pak smršťováním se jeho v pískový kámen všelijak se potrhaly, jednak i tím, že mladší sopečné útvary, čediče, vrstvy písku prorazily, nad nimiž doposud objevují se co jednotlivé vrcholy.“ Veľká Pravčická brána Keď sa pieskovec dotkne neba Pravčická brána patrí k najnavštevovanejším miestam parku České Švýcarsko. Davy turistov sem prúdili už od konca 18. storočia. Ich kroky však poškodili vrchné partie pieskovca. V roku 1982 objavili správcovia nebezpečné trhliny. Vstup na samotný most preto definitívne zakázali. Najväčšia prirodzená skalná brána nášho kontinentu v roku 2009 takmer uspela v ankete New7Wonders. Postúpila medzi semifinalistov. Celkový kolorit miesta dotvára výletný zámok Sokolie hniezdo. Vedeli ste, že Pravčická brána si zahrala vo filme Lev, šatník a čarodejnica? Deti a bobry v ňom kráčajú práve cez tento most. Keďže je však vstup na bránu zakázaný, filmári túto scénu nakrúcali v štúdiu a bránu tam „prilepili“ digitálne. Tento fakt skvele ilustruje vzácnosť a nedostupnosť skutočného mosta. Sokolie hniezdo Alpský štýl pod skalným oblúkom V roku 1881 tu knieža Edmund Clary-Aldringen postavil honosný hotel. Pôvodne tu stál len malý výčap. Ambície priekopníkov turizmu však siahali vyššie. Dnes už hotel ubytovanie neponúka. Reštaurácia s dobovou atmosférou však funguje ďalej. Sokolie hniezdo slúži ako vstupná brána k terasám. Čechy z nich uvidíte ako na dlani. Nezabudnite si však „šrajtoflu“. Za tento vizuálny orgazmus zaplatíte vstupné. Mesačná krajina: Požiarnici tu v roku 2022 pri veľkom požiari bojovali s nevídaným ohňom len pár metrov od Sokolieho hniezda. Budovu zachránili len vďaka obrovskému nasadeniu a vrtuľníkom. Nechýbalo veľa a ten hotel tam už nemusel byť. Gabrielina stezka História vytesaná do pieskovca Vyhnite sa náporu z Hřenska. Voľte výstup z Meznej Louky. Náučný chodník vás povedie takmer po vrstevnici. Prejdete nádhernou dolinou okolo Krídelnej steny a Pravčickej ihly. Na každom kroku cítite históriu. Tieto skaly kedysi tvorili dno mora. Možno dostanete chuť odbočiť do zrázu. Oficiálna cesta tam nevedie. Stopy po lezcoch však dokazujú, že nie ste prví s týmto nápadom. Studený roh Výhľad, ktorý vám vyrazí dych V polovici trasy narazíte na vyhliadku „Studený roh“. Tu pochopíte názov České Švajčiarsko. Územie má neopakovateľnú malebnosť. K Orliemu hniezdu prejdete cez tunely a oceľové rampy. Je to architektonický tanec na hrane útesu. Žasnete. Sem sa človek musí vracať. Čo potrebujete vedieť Prístup po požiari: Gabrielinu stezku je v obmedzenom režime otvorili, ale pripravte sa na vizuálny šok – kráčate cez „mesačnú krajinu“ obhorených kmeňov. Je to surové, ale fascinujúce svedectvo regenerácie. Logistika Odporúčame vám nechať auto na záchytnom parkovisku v Hřensku a využiť kyvadlovú dopravu , parkovanie priamo pod nástupom je často beznádejné. Časovanie Ak chcete fotku bez 50 cudzích ľudí v zábere, buďte pri bráne buď o 8:30 , alebo hodinu pred zatvorením. FAQ: Túra k Pravčickej bráne Dá sa prejsť priamo po oblúku Pravčickej brány? Nie, vstup na samotný pieskovcový oblúk od roku 1982 prísne zakázali. Dôvodom bola silná erózia a objavenie trhlín, ktoré ohrozovali stabilitu tejto unikátnej pamiatky. Bránu si však môžete detailne pozrieť z okolitých vyhliadkových terás. Ktorá trasa na Pravčickú bránu je menej náročná? "Menej náročná a krajšia trasa vedie z Meznej Louky po Gabrielinom chodníku . Vedie takmer po rovine s miernym stúpaním. Kratšia, ale oveľa strmšia cesta vedie priamo z Hřenska. Platí sa na Pravčickej bráne vstupné? Áno, vstup do areálu Sokolieho hniezda a na vyhliadkové terasy okolo brány spoplatnili. Aktuálne ceny nájdete na oficiálnych stránkach prevádzkovateľa. Areál býva v zime otvorený len počas víkendov.Náš dovetok 📌 Je to bizarný historický pozostatok. Areál Sokolieho hniezda a prístup k terasám je v súkromnom vlastníctve, nie je majetkom Národného parku. Za vstup na vyhliadky si majiteľ účtuje poplatok , preto si nezabudnite hotovosť alebo kartu. Je Gabrielina stezka bezpečná? Áno, chodník pravidelne kontroluje správa parku. Napriek tomu platí zvýšené riziko pádu konárov z obhorených stromov pri silnom vetre. Sledujte aktuálne výstrahy na webe NP České Švýcarsko. Príspevok Pravčická brána: Najväčšia pieskovcová brána Európy a príbeh Sokolieho hniezda zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.