Jindřichohradecká úzkokoľajka: Výlet z Novej Bystřice

Reštartni sa 25.06.2026 09:15  Možno na to budem spomínať ako na nostalgickú minulosť, kedy vlaky jazdili denne a vozili miestnych do školy. V dňoch, keď som tento článok pôvodne písal, to vyzeralo tak, že Jindřichohradecká úzkokoľajka definitívne doslúžila. Našťastie, partia nadšencov a nové vedenie ju vyhrabali z hrobu. Výlet úzkokoľajkou z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce je tak v roku 2026 opäť realitou a stále je to rovnako jedinečný zážitok. Obsah 🌲Stanica Hůrky: nastupovať 🚂Výletný vlak Českou Kanadou 🏙️Jindřichův Hradec 🏰Zámok Jindřichův Hradec 🚂 Ako funguje úzkokoľajka v roku 2026? 🌲Stanica Hůrky: nastupovať Stanica Hurky Nostalgia úzkokoľajky Jazda cez Ćeskú Kanadu Sedíme na lavičke a čakáme na vlak. Lejdy naháňa pri rybníku nejaké myši. V diaľke za horou počujem píšťalku vlaku. Kým zdolá oblúk okolo Osiky máme ešte more času. Počujem bzukot včiel a ticho. Práve to ticho mi hovorilo, ako tu stáli buky ešte predtým, než si niekto vymyslel Čechy. O tom, ako si Lužnice nepýtala žiadne povolenie. O tom, že tieto žulové skaly nie sú skalami, ale zabudnutými slovami nejakého jazyka, ktorým nikto nikdy nehovoril nahlas. Chcel som sa opýtať na vek toho smreku oproti nám, ale ticho zdvihlo ruku — počkaj. Lejdy prestala naháňať myši. Aj včely stíchli. A potom som to pocítil skôr, než som počul — vibrácia pod podvalom, taká primitívna správa z podzemného telegramu, ktorý funguje bez wifi od čias Rakúsko-Uhorska. Ticho sa odmlčalo, zložilo rukopis do vrecka a povedalo len: "to bude musieť počkať." Vlak neprišiel. Vlak sa objavil — ako keby tu vždy bol a len teraz sa rozhodol byť viditeľný. Hanka sa pozrela na mňa. Nataša na Lejdy. Lejdy na vlak. A ja som vedel, že zvyšok toho rozhovoru s tichom — ten už nikdy nedostanem. Česká Kanada, stanica Hurky — miesto, kde vlaky prichádzajú vždy o niečo skôr, než si myslíš. 🚂Výletný vlak Českou Kanadou Stanička dýchala nostalgiou, vlak bol plný turistov, rekreantov, detí, hubárov. Stále jazdí striedavo dieselový aj parný rušeň. Nie, rýchlosť nebola jeho prednosťou. 24 km trať z Novej Bystřice do Jindřichova Hradce trvala vyše hodinu. Ale akú krásnu hodinu? Som rád, že táto železnička prežila. Vlak nás vezie krásnymi lesným zákutiami, ktoré sa nedaju s autom a asfaltovou cestou ani porovnať. V Novej Bystrici Jindřichohradecká úzkokoľajka prekonáva nekonečný oblúk okolo Blata, Húriek a rybníka Osika. 📍Jindřichohradecké úzkokolejky Múzeum v depe Jindřichův Hradec Úzkokoľajka staré vozne Po príchode do Jindřichova Hradce si nezabudnite pozrieť v staničnom depe malé múzeum Jindřichohradecké úzkokolejky, ktoré vám priblíži histórie tejto trate, ktorá prežila od roku 1897 všetko, iba trhové hospodárstvo na československý spôsob takmer nerozdýchala. Dnes je našťastie depo v Jindřichovom Hradci opäť prístupné a rovnako funguje aj Regionálne úzkokoľajné múzeum v Novej Bystřici. Pokiaľ máte radi vôňu vazelíny, starého železa a paru, toto nevynechajte. 🏙️Jindřichův Hradec Samotné mesto je vizuálna pecka, ale má jednu zásadnú anatomickú zvláštnosť. Uprostred mesta totiž neleží klasické námestie s fontánou, ale obrovský, 49-hektárový rybník Vajgar. Tento vodný gigant delí mesto na dve časti a dáva mu neopakovateľnú prímorskú atmosféru – akurát s vôňou juhočeského bahna a kaprov namiesto soli. Vajgar je pre Hradec požehnaním aj prekliatím. Miestni na ňom trénujú veslovanie, fotografi tu chytajú gýčové západy slnka odrážajúce sa od zámockých hradieb, ale ak si nedáš pozor na navigáciu, skončíš v ňom aj s bicyklom. Najkrajšia bizarnosť je miestny mestský ostrovček uprostred rybníka. V 19. storočí ho nechal vybudovať tunajší gróf pre svoju manželku ako romantický darček, no dnes tam majú hlavné slovo kačice a labute, ktoré majú zrejme väčšie privilégia než samotní mešťania. 🏰Zámok Jindřichův Hradec Zámok ponúka niekoľko okruhov. Keď sme ho navštívili hneď po revolúcii, celý bol v rekonštrukcii a temer sa rozpadal. Dostal si sa kam si chcel. Pamätám ako sme behali okolo kaplnky i čiernej kuchyne. Dnes je zámok Jindřichův Hradec po kompletnej rekonštrukcii a patrí medzi najväčšie klenoty českej kultúry. Právom. Tesne vedľa nájdete aj najväčší ľudový pohyblivý betlehem na svete, zapísaný aj do Guinessovej knihy rekordov. Rozhodne sa oplatí vidieť. 🏰 Obria čierna kuchyňa a kulinárska čierna mágia Keď budete prechádzať okolo hradnej čiernej kuchyne, predstavte si toto: v 16. storočí tu páni z Hradca usporadúvali gigantické charitatívne hody, ktoré sa zvrhli na čisté šialenstvo. Na Zelený štvrtok tu varili takzvanú "sladkú bielu kašu" pre tisíce chudobných z celého okolia. Malo to však tri háčiky: Obrie hrnce: Kuchyňa bola taká obrovská a varilo sa v takých obrovských kotloch, že kuchári museli kašu miešať veslami z lodí a pohybovali sa po kuchyni na špeciálnych chodúľoch, aby nespadli do vriaceho jedla. Biela pani ako revízorka: Podľa legendy na správny recept a priebeh varenia osobne dohliadal duch Markéty z Hardeggu . Tradovalo sa, že ak kuchári kašu pripálili alebo oklamali na surovinách, Biela pani ich v noci strašila a fackovala. Menu, z ktorého praskali bruchá: Okrem kaše sa rozdávalo 900 kaprov, tisíce litrov piva a tony chleba. Hody boli také gigantické, že chudobní sa sem chodili doslova prežierať k smrti. Keď chcel neskôr nový majiteľ Vilém zo Slavaty tento zvyk kvôli šialeným nákladom zrušiť, miestni sa vzbúrili, lebo verili, že bez bielej kaše mesto postihne mor a hladomor. Zvyk prežil neuveriteľných 300 rokov! Dnes už veslá v kuchyni nenájdete, ale tá monumentálna čierna kuchyňa tam stále stojí a patrí k najzachovalejším v Európe. Keď do nej strčíte hlavu, tá atmosféra stredovekého kulinárskeho bizáru vás hneď prefacká 🌊 Jindřichohradecké podzámčie Za najkrajší okruh pre fotografa však považujem úplne iný. Ten v podzámku, ktorý vedie okolo hradieb a potoka k rybníkom. Keď sa tu podvečer prechádzaš, po ľavej strane ti hučí rieka Nežárka, po pravej sa leskne Vajgar a ty máš zrazu pocit, že Jindřichův Hradec nie je mesto s rybníkom, ale rybník, okolo ktorého niekto zo žartu postavil gotické uličky a renesančné paláce. Ideálne miesto, kde si dať na terase jedno chladené. Ale pozor. Tu sme na území Budvaru. Úzkokoľajkou na Obrataň Deň sa chýli rýchlo ku koncu a my sa chceme do Českej Kanady včas vrátiť na pivo. Stanica je od centra mesta dosť vzdialená. Samozrejme, že nastúpime na zlý vlak, samozrejme do zlého vagónu a zistíme do až niekoľko staníc od Obratane. :-) Sprevodca bol milý, vyložil nás pri krčme s dobrým Budvarom. Tak nakoniec predsa len ten odvoz autom. 🚂 Ako funguje úzkokoľajka v roku 2026? Moje čierne scenáre sa našťastie úplne nenaplnili. JHMD síce prešli peklom a vlaky už nepremávajú ako pravidelná linka pre miestnych usadlíkov, ale koľajnice nezarástli. Dnes trať funguje ako skvelá sezónna turistická atrakcia. Od neskorej jari do jesene tu cez víkendy opäť pufkajú historické parné lokomotívy a nostalgické motoráčiky. Praktický tip na výlet: Zbaľ bicykel, nastúp v Novej Bystřici, odvez sa nostalgickým vlakom do Jindřichova Hradce, pozri si zámok a späť do Českej Kanady sa vráť po vlastnej osi cez lesy okolo rybníka Osika a Blato. Cestovný poriadok: Pred cestou si ale pre istotu pozri aktuálne grafikony priamo na webe prevádzkovateľa, keďže režim jázd sa prispôsobuje sezóne a počasiu. Príspevok Jindřichohradecká úzkokoľajka: Výlet z Novej Bystřice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čítať celý článok >>