06.09.2026 19:16 Rozhodnutie ísť na Island pod stan v septembri v modeli „Český turista“ znie na papieri ako skvelý spôsob, ako nezruinovať rodinný rozpočet. Realita vás však prefacká hneď prvú noc. Islandské počasie neodpúšťa žiadnu chybu v materiáli ani v plánovaní. V tomto sprievodcovi sme zhrnuli naše reálne skúsenosti, zlyhania techniky a praktické tipy, ktoré vám ušetria peniaze, nervy a možno aj zdravie. Kempovanie na Islande Výbava na spanie: Ako nezmrznúť Auto, F-cesty a poistenie Kempy, hygiena a prežitie po sezóne Varenie a stravovanie v poľných podmienkach Často kladené otázky o kempovaní na Islande Výbava na spanie: Ako nezmrznúť Najväčšia chyba, akej sa môžete dopustiť, je podcenenie nočnej teploty. Aj keď predpoveď hlási cez deň 10 °C, nočná pocitová teplota vplyvom neustáleho arktického vetra a vlhka pravidelne padá k nule alebo pod ňu. Spacák: Zabudnite na letné modely Naša chyba: Ajka mala spacák s deklarovaným limitom do -5 °C, ktorý však v praxi fungoval skôr ako dekorácia do vykúrenej obývačky. Výsledok: nočný tras a obliekanie štyroch vrstiev oblečenia. Odporúčanie: Na Island voľte trojsezónny alebo zimný spacák s komfortnou teplotou aspoň okolo 0 °C až -5 °C. Izolácia od zeme je 50 % tepla Zima v stane nejde zo vzduchu, ale z premrznutej lávovej pôdy. Obyčajná penová karimatka nestačí. Používajte nafukovaciu alebo samonafukovaciu karimatku s tepelným odporom R-value minimálne 3.0 . Náš záchranný zlepšovák: Záchranárska alobalová termofólia natiahnutá na podlahu stanu pod karimatky citeľne odrazila chlad zo zeme. Stan, ktorý prežije islandský vietor Vietor na Islande neprichádza v poryvoch, ale duje stabilnou silou hodiny v kuse. Stan musí mať pevnú duralovú konštrukciu a dostatočný vodný stĺpec stropu aj podlahy . Vždy dôkladne ukotvite všetky šnúry. Do kamenistej vulkanickej pôdy pomáha zaťažiť kolíky väčšími skalami. 👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu. Auto, F-cesty a poistenie Bez auta ste na Islande stratení. Výber vozidla však závisí od toho, kam sa chcete dostať. 4x4 povinnosť F cesty brodenie riek Kedy stačí 2WD a kedy je nutné 4×4? Ring Road : Celý hlavný okruh okolo ostrova a Zlatý okruh je vyasfaltovaný. V lete a v septembri ho bez problémov zvládnete v malom 2WD aute. Vnútrozemie a F-roads : Zákon aj požičovne striktne vyžadujú pohon 4×4. Jazda s bežným autom na F-cestách je nelegálna a poistka tam neplatí. Na čo si dať pozor pri požičaní auta Vietor a dvere: Najčastejšou škodou na Islande nie je havária, ale vyvrátené dvere. Pri otváraní dverí ich vždy držte oboma rukami – islandský vietor ich dokáže bez milosti ohnúť cez pánty. Poistenie proti štrku a popolu : Cesty mimo hlavného ťahu sú často štrkové. Odlietujúce kamienky od protiidúcich áut vedia život znepríjemniť. Pripoistenie čelného skla a laku sa na Islande oplatí. Brodenie riek: Žiadna bežná komerčná poistka nekryje utopenie motora vo vode pri brodení. Ak vojdete do hlbokej rieky, idete na vlastné riziko. Zlaté pravidlo tankovania V odľahlých oblastiach čerpacie stanice nenájdete všade. Väčšina púmp mimo miest je plne automatická bez obsluhy. Na platbu potrebujete platobnú kartu s PIN kódom. Pravidlo expedície: Vidíš čerpaciu stanicu? Vždy dotankuj doplna. Kempy, hygiena a prežitie po sezóne Kempovanie na divoko na Islande na väčšine územia mimo vyhradených kempov zakázali zákonom na ochranu citlivej prírody a machu. Sezónnosť kempov Hlavná kempingová sezóna trvá od júna do konca augusta. V septembri mnoho kempov oficiálne zatvárajú – to znamená zamknuté toalety, vypnutá voda a zatvorené kuchynky. Trávnaté plochy kempov však často zostávajú voľne prístupné na núdzové postavenie stanu. Horúca voda a hygiena V otvorených kempoch sa za teplú sprchu často platí osobitne. Niektoré novšie kempy berú karty, no v odľahlejších kempoch sa stále stretnete s automatmi na islandské mince . Vždy majte v zálohe zopár mincí. Ak sa chcete uschnúť a zohriať, najlepším riešením sú miestne obecné termálne bazény . Nájdete ich v takmer každej dedine za zlomok ceny komerčných kúpeľov. Varenie a stravovanie v poľných podmienkach Varenie na divoko Cafe specialle Jerky mäso Ceny v reštauráciách a na čerpacích staniciach na Islande zaskočia. . Vlastné varenie ušetrí stovky eur. Zrada s plynovými kartušami Plynové kartuše do lietadla vziať nesmiete. Musíte ich kúpiť na prvej čerpacej stanici alebo v outdoorovom obchode v Reykjavíku/Keflavíku. Pozor na typ závitu: najrozšírenejšie sú skrutkovacie kartuše so štandardom Lindal , no na niektorých pumpách nájdete len narážacie kartuše Campingaz. Uistite sa, že váš varič a zakúpená bomba do seba pasujú. Osvedčený expedičný jedálniček Základňa zásob: Nakupujte v diskontných supermarketoch Bónus alebo Krónan. Trvanlivé potraviny: Instantné ovsené kaše s hrozienkami na raňajky, sušené mäso , oriešky a čokoláda na denné presuny, instantné cestoviny a poctivé polievky na večerné zahriatie. Často kladené otázky o kempovaní na Islande Je na Islande povolené stanovať kdekoľvek v prírode? Nie. Od úpravy zákona o ochrane prírody je kempovanie so stanom, obytným autom alebo karavanom povolené výhradne v oficiálnych kempoch. Voľné kempovať na neobrábanej pôde môžete len vo výnimočných prípadoch, pre peších turistov s jedným stanom na jednu noc, mimo národných parkov a mimo dohľadu obydlí. Potrebujem na Island hotovosť, alebo stačí karta? Platobnú kartu akceptujú takmer na 100 % miest – od parkovacích automatov pri vodopádoch až po verejné toalety. Jedinou výnimkou môžu byť sprchové mincové automaty v starších vidieckych kempoch, preto je dobré mať pri sebe malú hotovosť v islandských korunách. Ako sledovať počasie a polárnu žiaru? Jediný oficiálny a spoľahlivý zdroj počasia na Islande je štátny meteorologický web vedur.is . Ponúka mimoriadne presné hodinové predpovede zrážok, vetra a špecializovanú mapu oblačnosti a aktivity polárnej žiary . Pred každým presunom autom skontrolujte web safetravel.is a road.is, kde nájdete aktuálny stav ciest a výstrahy pred víchricami. Kedy začína a končí sezóna polárnej žiary? Polárna žiara je viditeľná od konca augusta do polovice apríla, kedy je na Islande dostatočná tma. V letných mesiacoch je noc príliš svetlá a auroru neuvidíte, aj keby bola slnečná aktivita silná. Príspevok Kempovanie na Islande: Výbava, auto, financie a ako nezmrznúť pod stanom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
06.09.2026 19:16 Keď sme sa rozhodovali, kam vyraziť, odmietli sme klasické „all-inclusive“ vylihovanie pri mori. Výber destinácie spečatilo Ajkino rozhodné: „Poďme na Island, žijú tam Elfovia!“ A tak sme začali plánovať okruh okolo Islandu autom a pod stanom. Island nie je Disneyland, je ti zima, keď spíš vonku, vo vrecku už ani cent – mali sme ísť na Duchonku.“ Zvolili sme expedičný model „Český turista“ – letenky v septembri mimo hlavnej sezóny, požičané staršie 4×4 auto, vlastný stan, zásoby sušeného jedla a cieľ prejsť kompletný okruh po legendárnej Ring Road s odbočkami do drsného vnútrozemia. . Tu je náš kompletný 10-dňový itinerár po Islande: reálna trasa, overené zastávky, manželské krízy a čistá severská mágia. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení. Rýchly prehľad expedície Dĺžka trasy: cca 2 200 km Čas: 10 plných dní na ostrove Doprava: Prenajaté 4×4 SUV Ubytovanie: 70 % stan v kempoch, 30 % núdzové ubytovne Termín: Polovica septembra 1. deň: Prílet, Reykjavík a nočný krst v Þingvellire Trasa: Letisko Keflavík → Reykjavík → Národný park Þingvellir Hlavné zastávky: Vyzdvihnutie auta, socha Slnečná loď , kostol Hallgrímskirkja, kemp Þingvellir Po prílete zo slnečnej strednej Európy nás privítal arktický vietor a 5 stupňov. Naša prenajatá Honda s 370 000 km mala za sebou viac bojov než vikingský náčelník. Viking na pobočke nám plynulou poľštinou oznámil, že pokiaľ z auta pri návrate nebude chýbať celý motor, žiadne škrabance nerieši. Prehliadka Reykjavíku priniesla prvý kultúrny šok z cien . Nočný presun do kempu v Þingvellire znamenal prvé stavanie stanu s čelovkou v treskúcom vetre a večernú hygienu v ľadovej vode. S čelovkou na hlave som postavil stan, nafúkol karimatky, rozbalil spacáky, uložil Ajku a šiel som sa umyť do kempového umývadla, kde tiekla len studená voda. Zaspali sme pomerne rýchlo – Ajka asi za 4 sekundy, ja za 40. Ešte pred tým ma stihla dojatým hlasom označiť za „hrdinu“, wow! 2. deň: Zlatý okruh a prechod do Mordoru Trasa: Þingvellir → Geysir Strokkur → Gullfoss → F208 → Landmannalaugar Hlavné zastávky: Puklina Almannagjá, gejzír Strokkur, vodopád Gullfoss, brody na F-ceste F208, termálny prameň v Dúhových horách Ráno sme zistili prvú zásadnú vec: Ajkin spacák deklarovaný do -5 °C je v skutočnosti vhodný maximálne na letné prespanie v obývačke. Ranné Theraflu sme oželeli, pretože unifikovaný varič a bomba mali nekompatibilný ventil. Raňajky: suchý fitness chlieb, nutela a sušené mäso. Ajkin spacák veľa neznesie Vodopád Hjalparfoss Strokkur Prešli sme povinnú jazdu Zlatého okruhu : Þingvellir: Miesto najstaršieho parlamentu sveta, kde sa od seba vzďaľujú litosférické dosky Európy a Severnej Ameriky. Strokkur: Gejzír, ktorý s presnosťou švajčiarskych hodiniek každých pár minút vystrelí stĺp vriacej vody. Gullfoss: Masívny dvojstupňový vodopád na rieke Hvíta. Vyrazili sme zavčas ráno a objavovali krásy národného parku, než ho zaplavil prílev ázijských nájazdníkov. Ibaže tentokrát nie sú ozbrojení kopijami, ale selfie tyčami a túžbou spraviť si selfie na každom mieste, kde budú najviac zavadzať ostatným bez ohľadu na to, či za nimi je niečo zaujímavé alebo nie je. Ajke som kúpil v info-centre horúcu čokoládu a bol som za hrdinu označený znova. Mám pocit, že než táto dovolenka skončí, slovo hrdina značne zdevalvuje. F cesty preveria Po Gullfosse sme odbočili na obávanú F-cestu do vnútrozemia. F ako „fuck“. Asfalt vystriedala 26-kilometrová roleta, ktorú sme nazvali „vytriasačka blômb“. Ajka je žena do koča, aj do 4×4. Naviguje a sleduje trakciu kolies v kritických úsekoch. Keď si myslím, že už musíme byť na konci sveta, vidím oproti nám ísť autobus. Po prebrodení prvých riek sme dorazili do kempu v Landmannalaugar. Gullfoss Þingvellir F cesty Túru v Dúhových horách nám zmaril vytrvalý lejak, no večerný kúpeľ v prírodnom horúcom potoku uprostred kempu stál za všetok strach pri brodení. Na noc dostala Ajka môj spacák a ja som sa zabalil do všetkého oblečenia a záchranárskej alobalovej fólie – vyzerala ako živánska pripravená do pahreby, ale prežili sme. V prameni sa rochní pestrá zmes turistov. Pozerám, všetci majú plavky – nuda, vlastne nie nuda. Ja mám plavky v ruke a kabínky tu nie sú. Nutnosť nepozná žiaden predpis, idem „cicina ven“ a šup do plaviek. Bola mi fakt kosa, takže ak sa aj niekto pozeral, veľký dojem som asi neurobil. Ideme spať, minulú noc sme podcenili, túto noc sme si teda obliekli všetko, čo tu máme. Ajka je priorita a tak jej dávam môj spacák a beriem si jej „hračkársky“. Dávam jej svoju bundu a ešte ju zabalím do tzv. „emergency blanket“, čo je taká alobalová fólia, čo má odrážať teplo. Ajka vyzerá ako živánska do pahreby. Ideme spať. Landmannalaugar kemp 3. deň: Vodopády juhu a stopka pred Þórsmörkom Trasa: Landmannalaugar → Þjófafoss → Seljalandsfoss → Hvolsvöllur Hlavné zastávky: Vodopád Þjófafoss, pokus o vstup do údolia Þórsmörk, vodopád Seljalandsfoss, nočná polárna žiara Ráno sme balili kompletne premočený stan v daždi. Cieľ dňa bol kaňon Þórsmörk. Zdolali sme 5 riečnych brodov. Pri šiestom som musel vystúpiť a zmerať hĺbku nohami: ľadovcová rieka mala 40 cm, náš výfuk bol vo výške 35 cm a poistenie na utopenie motora neexistovalo. Ajka ma zaprisaháva, aby sme to otočili. Keby sme uviazli, tak sa na Islande asi nedoplatíme. Zavelili sme ústup. Þjofafoss Seljalandsfoss Popoludní sme navštívili fotogenický Seljalandsfoss, popod ktorý sa dá prejsť po úzkom mokrom chodníku priamo za vodnú stenu. Kemp v Hvolsvöllure nám ponúkol vytúženú teplú sprchu a v noci nečakaný bonus: zelenú polárnu žiaru priamo nad naším stanom. Polárna žiara nad Islandom 4. deň: Čierny piesok, hľadanie puffinov a výmena auta Človek sa vie radovať z objatia tepla až po tom, čo okúsi neúprosnú náruč chladu. Nie, že by mi bolo nejak extra teplo, ale smrť už na mňa neprehovárala nad ránom krutým slovom. Dnes sa perie, sušiak som vyrobil natiahnutím šnúry medzi opierkami na hlavu, predných a zadných sedadiel. Celkovo možno tri metre sušiacej šnúry, slušné. Okoloidúcim, ktorí nazrú do nášho auta, sa naskytne pohľad na naše spodné prádlo. Trasa: Hvolsvöllur → Skógafoss → Dyrhólaey → Kirkjubæjarklaustur Hlavné zastávky: Vodopád Skógafoss, útesy Dyrhólaey, čierne pláže, porucha motora, výmena auta Deň sme začali túrou okolo rieky Skógá nad majestátnym 60-metrovým vodopádom Skógafoss. Na útesoch Dyrhólaey sme márne pátrali po ikonických vtákoch puffinoch – v septembri už odleteli zimovať na otvorené more. Skoga Skoga domčeky Hvolsvöllur Cestou na východ začala naša Honda štrajkovať. Najprv som mal problémy s gps. Spoliehal som sa na môj redundantný navigačný systém – Ajku s mapou. Tá ju nervózne žmolí a čas od času ju otočí o 180 stupňov. Na prístrojovke sa rozsvietila kontrolka motora a auto začalo skackať. Do Kirkjubæjarklaustur sme doskackali na zvyškoch vôle. Toto mestečko má v názve 20 písmen! Kemp je tu zatvorený, ale našli sme ubytovňu za lacný peniaz. Recepčný – Poliak ako poleno – nás šupol na malú, sparťanskú, skoro nevybavenú izbu bez kúpeľne. Po posledných dňoch sa cítime ako v päťhviezdičkovom hoteli Grand Imperial. Poliak zo SADcars sa ma pýta, v akom meste sme uviazli. Keďže som Kirkjubæjarklaustur nedokázal „vyspelovať“, musel som poprosiť recepčného. Viking Kovacz na dispečingu autopožičovne zareagoval ukážkovo: za tri hodiny nám doviezli náhradné auto a my sme medzitým stihli výstup k vodopádu Systrafoss. Poľský chaseň nám odovzdal nové auto a prezradil, že budova, kde bývame, bola pôvodne jatka. Potom odišiel so skackajúcou Hondou v ústrety neistej budúcnosti. Ajka si dnes vyzliekla termoprádlo, ktoré nosila posledné tri dni. Je to moja žena, milujem ju a preto túto časť nebudem ďalej rozpisovať. 5. deň: Kryhy v Jökulsárlóne a prechod cez mlieko Trasa: Kirkjubæjarklaustur → Skaftafell → Jökulsárlón → Seyðisfjörður Hlavné zastávky: Čadičový vodopád Svartifoss v NP Skaftafell, ľadovcová lagúna Jökulsárlón s tuleňmi, horský prechod do Seyðisfjörðuru Svartifoss V národnom parku Skaftafell sme dali peší výstup k vodopádu Svartifoss, ktorý lemujú pravidelné čierne čadičové stĺpy pripomínajúce píšťaly organu. O hodinu neskôr sme stáli pred jedným z najväčších divov Islandu – ľadovcovou lagúnou Jökulsárlón. Z topiaceho sa ľadovca Vatnajökull sa odlamujú obrovské modré kryhy a plávajú pomedzi zvedavé tulene smerom k oceánu. Pri ceste sa pásol sob, zastavujeme a fotíme si ho. Vôbec sa nás nebojí. Kirkjubaejarklaustur Fagrifoss Svartifoss Záver dňa patril divokým východným fjordom. Horský prechod do malebného mestečka Seyðisfjörður nás preveril hustou mliečnou hmlou s viditeľnosťou na 15 metrov. Cestou v horách nás zastihla hmla, biela ako mlieko. Viditeľnosť 15 metrov, na oboch stranách cesty priepaste. Postupne zmizli zvodidlá, stĺpiky, aj čiary krajníc. Vlniaci sa stredový prúžok na ceste som hypnotizoval očami, ako zaklínač hadov kobru, ktorej hrá na trúbku. Kemp v Seyðisfjörðure fungoval, no teplá sprcha bola len na islandské mince – ďalšia lekcia otužovania. 6. deň: Severný Mordor: Dettifoss, Dimmuborgir a kúpele Dnes sme prišli k najmohutnejšiemu vodopáde v Európe – k Detifossu. Ajka pišťala nadšením, keďže na chvíľu spoza mrakov vykuklo slniečko a podaril sa jej záber vodopádu i s dúhou. Godafoss Dettifoss Seydisfjördur Trasa: Seyðisfjörður → Dettifoss → Námafjall → Dimmuborgir → Goðafoss → Akureyri Hlavné zastávky: Najmohutnejší vodopád Európy Dettifoss, geotermálne pole Hverir/Námafjall, lávové skalné mesto Dimmuborgir, vodopád bohov Goðafoss Severný Island je úplne iná planéta: Dettifoss: Obrovská masa sivej ľadovcovej vody valiaca sa do kaňonu Jökulsárgljúfur s brutálnym rachotom. Hverir / Námafjall: Bublajúce sírne bahno, dymiace fumaroly a všadeprítomný zápach skazených vajec. Dimmuborgir: Labyrint stuhnutej lávy, kde podľa islandských legiend žijú trollovia a vianoční škriatkovia. Goðafoss: Elegantný podkovovitý vodopád, do ktorého zákonodarca Þorgeir okolo roku 1000 symbolicky hodil sošky pohanských bohov pri prijatí kresťanstva. Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky. Prečítaj si reportáže Divoký sever a západ Islandu, stretnutie s keporkakmi Jazdenie po F cestách a Landmannalaugar Kempovanie na Islande a praktické tipy Bonus pre tých, čo nemajú cestovania na Island nikdy dosť Cafe specialle Nezastaviteľná Dimmuborgir 7. deň: Safari na veľryby v Akureyri a spanie na benzínke Trasa: Akureyri → Glaumbær → Laugarbakki Hlavné zastávky: Pozorovanie keporkakov v fjorde Eyjafjörður z rýchločlnu RIB, skanzen Glaumbær, ubytovanie v retro stanici Langafit V Akureyri sme mali ísť na vyhliadkovú loď za veľrybami. Vďaka technickej poruche nás zadarmo preradili na nafukovacie rýchločlny RIB. V arktickom lejaku a vetre sme si samozrejme sadli v prvej línii v termo-kombinézach, aby sme mali najlepší výhľad. Schytali sme každú kvapku mora. Odmenou bolo vynorenie obrovských keporkakov len niekoľko metrov od nášho člnu. Veľryba je krásny majestát, inteligentný cicavec s komplexnými spoločenskými väzbami… zaujímalo by ma ako asi chutí, ale keďže hot-dog tu stojí v prepočte 10 €, budem sa tváriť, že jedenie veľrybieho steaku by bolo nemorálne. Stret s Islandským keporkakom Cestou na západ sme sa zastavili v skanzene Glaumbær – historickej farme s trávnatými strechami z nevypálených mačín, ktoré dokonale izolovali pred krutými zimami. Domčeky na nás dýchajú a rozprávajú príbeh strasti, ale aj radosti života ľudí, čo tu žili. Nechápem, prečo títo ľudia opustili dobrodružný život krvilačných vikingských nájazdníkov a dali sa na farmárčenie na sopečných kameňoch. Nocľah sme našli v dedinke Laugarbakki v penzióne Langafit . 8. deň: Lávový tunel Surtshellir, kráter Grábrók a Hraunfossar Super, pokazil sa mi zips na bunde. Prvé dva dni dovolenky by som to považoval za rozsudok pomalej smrti. Dnes viem, že to zvládnem, ale i tak je to nepríjemné. Trasa: Laugarbakki → Grábrók → Deildartunguhver → Hraunfossar Barnafoss → Surtshellir → Akranes Hlavné zastávky: Sopečný kráter Grábrók, najvýdatnejší horúci prameň Európy Deildartunguhver, lávové vodopády Hraunfossar, podzemná jaskyňa Surtshellir Tento deň patril geologickým unikátom: Grábrók: Dokonale zachovaný sopečný kráter s dreveným chodníkom po jeho hrane. Hraunfossar: Stovky malých tyrkysových potôčikov vyvierajúcich priamo spod okraja lávového poľa do rieky Hvítá. Surtshellir: Takmer kilometrový lávový tunel v podzemí. Hraunfossar Langjökull Z islandského outbacku pri vodopáde Hraunfossar posielame pohľadnice. Hádžeme ich do opustenej schránky. Môžno dorazia neskôr ako my, alebo neskôr ako adresáti zmenia adresy, alebo neskôr ako tento vesmír zanikne vo finálnej kataklizme. Kemp v Akranes bol opäť po sezóne zatvorený a zamknutý, no trávnik bol prístupný. Sprcha z vonkajšej záhradnej hadice s ľadovou vodou pri 5 °C nás definitívne posunula do kategórie ostrieľaných polárnikov. Stratila sa nám lyžica a druhá miešacia sa najprv ohla a potom jej odpadla hlava. Kto vie, kde súdruhovia z Tescomy urobili chybu. Urobili sme improvizovanú lyžicu z kusu pet fľaše. Ajke sa s ňou zle je, tak žerie z kastrólu ako vlčiak. Ajka začína byť hardcore, so smiechom a iskričkou v očiach zahlási – „toto kempovanie v zavretých kempoch ma začína baviť“! Stále má upchaný nos, v noci preto chrápe ako drevorubač. Zaistila si prvenstvo – ako jediný drevorubač, keďže na Islande nie sú žiadne lesy. Zlepšovák, emergency blanket dávame na podlahu stanu, rozdiel je cítiť, zo spodu od zeme menej ťahá. Surtshellir vstup do lávového tunela 9. deň: Sopečné jazero Kerið a rozlúčka v Modrej lagúne Trasa: Akranes → Kerið → Stokkseyri → Grindavík → Blue Lagoon Hlavné zastávky: Kráterové jazero Kerið, prímorské mestečko Stokkseyri, geotermálne kúpele Blue Lagoon Predposledný deň sme venovali uzavretiu okruhu. Navštívili sme kráter Kerið s tyrkysovou hladinou minerálneho jazera na dne. Celkom pekné sopečné jazero – vyberajú na neho vstupné, ako keby ho tu postavili. V dedinke Stokkseyri sme márne dobýjali múzeum elfov. Je zatvorené, lebo je pondelok. Ajka má vykašliavaciu fázu svojej choroby. V jeden moment vidím, ako do vreckovky vychrchle žlto-zeleno-sivý chriacheľ tvaru, veľkosti a konzistencie rozvarenej halušky. Pokračujeme do Grindaviku. Kerið Blue Lagoon Večer sme si dopriali zaslúžený oddych v Blue Lagoon . Objednávam lístky deň pred, na posledný termín 19:00, na hodinu pre dvoch, za 80 eur. Ale kto nebol v Blue Lagoon, akoby ani nebol na Islande. Po týždni v stane, prechladnutí a instantných polievkach padla 39-stupňová mliečne modrá voda s kremičitým bahnom ako vykúpenie. Večer rozkladáme stan. Snívame o domove. 10. deň: Návrat domov Trasa: Grindavík → Letisko Keflavík Hlavné zastávky: Balenie, odovzdanie auta v požičovni, odlet Ráno sme v daždi naposledy zbalili stan a vrátili auto. Prešli sme kontrolou a s hlavou plnou neuveriteľných scenérií a telom vyúdeným zo síry a dymu sme zamierili domov. Okruh okolo Islandu: zdroj Bigstockphoto 5 kľúčových rád na okruh okolo Islandu Spacák nepustí: V septembri na Islande nestačí tenký letný spacák. Potrebujete reálny komfort okolo 0 až -5 °C a kvalitnú izolačnú karimatku. Auto 4×4 je brána k slobode: Ak chcete vidieť vnútrozemie , bežné auto nestačí a požičovne naň zakazujú vjazd. Benzín tankujte pri každej príležitosti: V odľahlých častiach severu a východu sú rozostupy medzi pumpami desiatky kilometrov a mnohé sú len samoobslužné automaty na kartu. September je čarovný, ale má svoje pravidlá: Získate polárnu žiaru a prázdnejšie cesty, no po 15. septembri sa väčšina kempov zatvára a horské cesty môžu po prvom snehu uzavrieť. Island si treba užiť s nadhľadom: Keď prší tretí deň v kuse a vietor lomcuje dverami auta, pomôže len teplý čaj, humor a suché oblečenie. Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky. Prečítaj si detailné reportáže Divoký sever a západ Islandu, vodopády, lávové tunely a keporkaky Jazdenie po F cestách, vnútrozemie ostrova a zlatý okruh Kempovanie na Islande - čo treba vedieť Bonus pre tých, čo nemajú cestovania na Island nikdy dosť Expedičná báseň na záver Island nie je Disneyland,je ti zima, keď spíš vonku,vo vrecku už ani cent,mali sme ísť na Duchonku. Vieme, čo zažíval Amundsen,Vifonku srkáme v stane,Amundsen mal vlastný sena ty čakáš, čo sa stane. Uterák sa tu aj tri dni suší,hygiena je druhoradá,Ajka chlpatie v podpazuší,mne na tvári bujnie brada. Nevadí nám to ale,objavujeme nové krásy,úsmev na tvári je stále,i keď sa ti mastia vlasy. Island nie je Disneyland,však tie krásy a tá žiara,na svete je nový trend,na Island leť od Maďara! Učíme sa ako prežiť, dni tu plynú pomaličky,lepšie tam byť, ako nebyťbez turistickej paličky. 😉 Príspevok Okruh okolo Islandu autom a pod stanom: 10-dňový itinerár bez príkras zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
05.09.2026 00:45 Keď vám vlastné kolená po rokoch vysokohorskej turistiky naznačia, že tatranské žulové suťoviská už nebudú vaša šálka kávy, máte dve možnosti: buď zostanete sedieť doma a spomínať, alebo objavíte čaro lesných hrebeňov v nižších pohoriach. Takou je aj Tríbečská cesta dávnych legiend. Moja kamarátka Katka pozná moju vášeň pre hory aj limity môjho kolena. Ako darček k narodeninám mi preto vymyslela práve túto dámsku jazdu. Plán bol odvážny, no lákavý: celodenný 22-kilometrový okruh tichými dubovými lesmi Tríbeča, prekonanie tajomného lesného hrebeňa a postupná návšteva hneď troch historických sídiel: Studeného hradu, Gýmeša a Oponického hradu. A na záver? Oslavné narodeninové bublinky priamo na hradnom nádvorí. 📍 Štart pri Remitáži: Skalná vyhliadka na Studenom hrade Náš dámsky trek začíname za obcou Jelenec pri vodnej nádrži a autokempingu Remitáž. Žltá turistická značka nás vedie do mierneho svahu smerom na Gýmeš, no Katka má v itinerári povinnú zachádzku, ktorú by bola škoda vynechať – Studený hrad. Zo žltej značky je to na kremencové bralo Studeného hradu len pár minút do strmšieho kopca. Kedysi tu v 11. až 13. storočí stálo predsunuté drevené strážne hradisko rodu Forgáchovcov, dnes je to predovšetkým fascinujúci skalný balkón: Z vrcholových skál sa otvára jeden z najkrajších pohľadov na protiľahlý hrad Gýmeš, ktorý sa týči nad korunami stromov ako kamenná koruna. Kremencové bralá majú svojskú divokú atmosféru a sú ideálnym miestom na prvú rannú kávu z termosky. 🏰 Gýmeš: Zrúcanina, ktorá vstáva z popola Zo Studeného hradu zbehneme späť na žltú trasu a cez Sedlo pod Gýmešom po zelenej značke vystúpame k nášmu druhému cieľu. Hrad Gýmeš je majestátna dominanta južného Tríbeča. Hoci z neho zub času urobil zrúcaninu, jeho mohutné obvodové múry, hranolová veža a odkryté schodiská stále vzbudzujú obrovský rešpekt. Najviac nás však teší fakt, že hrad nespí: Združenie Castrum Ghymes tu už roky odvádza obdivuhodnú dobrovoľnícku prácu pri statickom zabezpečovaní múrov a archeologickom výskume. Keď v nedeľné dopoludnie vchádzame na hradné nádvorie, stretávame unavených, no usmiatych chlapov zo združenia, ktorí tu očividne strávili celú noc pri maltovníkoch a kameňoch. Klobúk dole pred každým, kto vracia slovenským hradom dušu. Po obhliadke hradných zákutí a výhľadoch do Podunajskej nížiny vyťahujeme batohy na chrbát. Čaká nás najdlhší a najtajomnejší úsek dňa. 🌲 Lesná mystery etapa: Žiadne záhady, len poctivý tríbečský les Tríbečská cesta dávnych legiend Tríbeč má vďaka rôznym románom povesť „tajomného pohoria, kde miznú ľudia“. My sme však v hlbokých lesoch medzi Gýmešom a Oponicami našli presný opak – hlboký, pokojný a očisťujúci les bez davov turistov. Tento približne trojhodinový prechod má svoje vlastné pravidlá: Prírodná prekážková dráha: Po veternej smršti bolo na lesných zvážniciach niekoľko popadaných mohutných kmeňov. Podliezanie, preliezanie a hľadanie obchádzok preverilo našu koordináciu aj pružnosť. Tríbečské húpačky: Profil trasy pripomína morskú hladinu – dole kopcom, hore kopcom, cez lesné úžľabiny a hrebene. Žiadne alpské štíty, no po 15 kilometroch moje kolená veľmi dobre vedeli, že sme v teréne. Kvalitné značenie: Zelená značka kombinovaná s úsekmi červenej a modrej nás spoľahlivo navigovala celým masívom. 🥂 Oponický hrad: Gotické veže, vôňa dymu a narodeninové bublinky V závere lesného hrebeňa sa stromy konečne rozostúpia a pred nami sa zjaví Oponický hrad . Tento pôvodne strážny hrad rodu Čákovcov a neskôr slávneho rodu Apponyiovcov je menší a kompaktnejší ako Gýmeš, no jeho opravená veža Tereš a udržiavané nádvorie majú obrovské čaro. Z terasy hradu je nádherný panoramatický výhľad na široké údolie rieky Nitry. Pri hrade sú pripravené upravené ohniská na opekanie, no Katka mala pre mňa pripravené iné prekvapenie: Z hĺbky batoha vytiahla fľašu vychladeného Prosecca a dva poháre. Štrknúť si bublinkami v tieni stredovekých hradieb po osemnástich kilometroch chôdze je pocit, ktorý tromfne akúkoľvek oslavu v mestskej reštaurácii. 🎒 Návrat k Remitáži: Úspešný 22 km okruh Po narodeninovom prípitku na Oponickom hrade nás čakala záverečná etapa. Zostupujeme z hradu po zelenej značke a následne sa po modrej a lesných cestách vraciame popod hrebeň späť k vodnej nádrži Jelenec. Tento úsek vedie príjemne miernym klesaním a po spevnených lesných cestách, čo bolo pre unavené nohy ideálne vyslobodenie. Podvečer dorážame presne na miesto, kde sme ráno začali – k bufetu pri vodnej nádrži Remitáž. Nohy bolia, no hlava je dokonale vyvetraná. Dvadsaťdva kilometrov, tri historické zrúcaniny, žiadne davy a kopec spoločného smiechu. Presne takto vyzerá dokonalý reštart s najlepšou kamoškou. Ľahký život ako na hojdačke :-) 🧭 Prehľad trasy „Tríbečská cesta dávnych legiend“ Štart a cieľ: Jelenec – autokemping Remitáž Itinerár okruhu: Remitáž ➔ odbočka na Studený hrad ➔ Sedlo pod Gýmešom ➔ hrad Gýmeš ➔ lesný prechod po zelenej značke cez hrebeň Tríbeča ➔ Oponický hrad ➔ návrat po modrej a lesných cestách ➔ kemping Remitáž. Celková dĺžka: 22,5 km Prevýšenie: +680 m / -680 m Čas: cca 6:30 až 7:30 h pohodovým turistickým tempom s prestávkami na hradoch. Náročnosť: Stredne náročná, fyzicky vytrvalostná túra po lesných cestách a chodníkoch bez exponovaných lezeckých úsekov. Tríbeč❓Často kladené otázky Je Tríbečská cesta dávnych legiend vhodná aj pre ľudí s obmedzeniami kolien či kĺbov? Áno, terén je lesný a mäkký, bez strmých kamenných suťovísk typických pre vysokohorské prostredie. Prechod však meria vyše 20 km a obsahuje sériu kratších stúpaní a klesaní, preto sú trekingové palice pre šetrenie kĺbov veľkou výhodou. Dá sa túra skrátiť, ak by sme nestíhali celý okruh? Áno. Ak nechcete absolvovať celý 22 km okruh, môžete trasu rozdeliť na dve samostatné túry: okruh z Jelenca na Studený hrad a Gýmeš , alebo samostatný pohodový výstup z obce Oponice na Oponický hrad a späť . Sú hrady voľne prístupné? Áno, Studený hrad, hrad Gýmeš aj Oponický hrad sú voľne prístupné celoročne bez vstupného. Na Gýmeši aj Oponickom hrade prebiehajú dobrovoľnícke konzervačné práce, preto je na nádvoriach potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť. Dá sa na trase doplniť voda a občerstvenie? Na samotnom lesnom hrebeni medzi hradmi nie sú žiadne otvorené bufety ani studničky s garantovanou pitnou vodou. Celodenné zásoby tekutín a jedlo si musíte niesť v batohu. Otvorené bufety a reštaurácie nájdete na štarte v Jelenci a v podhradí Oponíc. Príspevok Tríbečská cesta dávnych legiend: Tri hrady, 22 km a narodeninové prosecco na zrúcanine zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
01.09.2026 22:15 Čachtice, Beckov, Myjavské kopanice, Biele i Malé karpaty. V okolí Nového mesta nad Váhom nájdete množstvo cyklotrás, chodníkov a turistických príležitostí. Otestujte sa, ako dobre okolie tohto regiónu poznáte. Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba sme pripravili v spolupráci s knižným vydavatelstvom CBS Slovensko z neba pri príležitosti vydania rovnomennej knihy. Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba začnete kliknutím na tlačítko ĎALEJ. Test je bezplatný, relaxujte a otestujte sa. Žiadne registrácie, ani reklamy. Správne odpovede a výsledok sa zobrazia na konci testu. Rekord na plný počet je pod 3 minuty. Budeme radi ak test zozdieľate a pochválite sa svojim výsledkom. :-) foto: CBS, Slovensko z neba: z knihy Čadca a okolie z neba Príspevok Kvíz: Nové mesto nad Váhom a okolie z neba zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
01.09.2026 22:15 Vyrážame ešte za hlbokej tmy. Keď prechádzame popod Štrbu, spoza tatranských štítov sa začína predierať prvé ranné slnko a zlatisté lúče nás oslepujú cez čelné sklo. Je to neklamná predzvesť toho, že nás čaká jeden z tých dokonalých tatranských dní, kedy je obloha vymetená do azúrova a vzduch má chuť čerstvého ľadu. Našim cieľom je Svišťový štít. Prichádzame do Starého Smokovca, aby sme stihli prvú rannú pozemnú lanovku na Hrebienok . Nožičky si treba na začiatku pošetriť – pred nami je poctivá vysokohorská túra s viac než tisíckou výškových metrov. Naším dnešným cieľom je Svišťový štít – majestátny, no neprávom prehliadaný vrchol vypínajúci sa v závere Veľkej Studenej doliny priamo za Zbojníckou chatou. 🍂 Veľká Studená dolina v jesennom šate Ráno na Hrebienku je ešte poriadne svieže, no s prvými nastúpanými metrami sa telo rýchlo zahreje. Príroda okolo dáva jasne najavo, že leto pomaly odovzdáva žezlo jeseni: Okraje kamenistého chodníka lemujú sýtomodré trsy horca luskáčovitého . Žltnúca tráva na svahoch Slavkovského štítu a Vareškového plesa žiari kobercami kvitnúceho fialového vresu. Prechádzame cez úsek, kde letná búrková prietrž mračien strhla časť chodníka – tatranská divočina si neustále berie priestor späť. Keďže sme vyrazili skoro ráno, turistov je pomenej. Užívame si pokoj, žblnkot Studeného potoka a ranné ticho, ktoré prerušuje len šuchot našich krokov. Už z diaľky vidíme náš cieľ – skalnatý masív Svišťového štítu, ktorý stráži záver doliny ako mohutná kamenná pevnosť. 🐐 Zbojnícka chata, kamzíčie jasle a vykŕmený svišť Okolo desiatej hodiny prichádzame k Zbojníckej chate . Krátky oddych na terase, teplý horský čaj s citrónom a pokračujeme ďalej po modrej značke smerom na sedlo Prielom. Tu sa začína to pravé tatranské divadlo: Priamo pri chodníku sa pokojne pasie stádo kamzíkov aj s tohtoročnými mláďatami. Zvyknuté na rešpektujúcich turistov si nás zvedavo obzerajú, kým malé kamzíčatá s neuveriteľnou ľahkosťou skáču po kolmých balvanoch. O pár desiatok metrov ďalej spod skaly vykukne poriadne vypasený svišť. Usilovne hryzie posledné steblá trávy – zima vo výške dvetisíc metrov nepozná zľutovanie a tukové zásoby na niekoľkomesačný zimný spánok sú otázkou prežitia. 🗿 Mimo značených chodníkov: Cesta kamenných mužíkov Kráčame po oficiálnom modro značenom chodníku až do miesta, kde sa trasa prudko stáča doľava a začína stúpať do suťovísk pod sedlo Prielom. V tomto bode odbočujeme doprava na viditeľný neznačený chodník, ktorý mieri priamo do svahu Svišťového štítu. Od tohto momentu preberajú navigačnú štafetu kamenní mužíci: Chodník sa strieda so sutinovými a balvanovými poľami. Mužíci postavení z naskladaných žulových kameňov spoľahlivo ukazujú najschodnejšiu líniu cez skalné prahy a trávnaté terasy. Hoci je terén strmý, ide o čistokrvný chodecký terén bez nutnosti horolezeckého istenia či lezeckých úsekov I.–II. stupňa obťažnosti. 🚩 Vrchol Svišťového štítu : Železná trojnožka a božský pokoj S pribúdajúcou výškou sa horizont otvára. Posledné metre po skalnom hrebeni a stojíme na vrchole! Prvé, čo udrie do očí, je zvláštna kovová trojnožka ukotvená priamo v skalnom podloží. Hoci vizuálne nepôsobí najromantickejšie, ide o historický geodetický bod – svedka presného mapovania Vysokých Tatier z 20. storočia. 👁️ Panoráma, na ktorú sa nezabúda Kruhové výhľady zo Svišťového štítu patria k najlepším v celých Tatrách: Priamo pred vami leží celá Veľká Studená dolina s jej početnými plesami roztrúsenými ako zrkadlá na dne kotliny. Ako na dlani máte hradbu velikánov: Gerlachovský štít, Bradavicu, Východnú Vysokú, Vysokú, Rysy, Javorové štíty aj Lomnický a Slavkovský štít. V diaľke na severe sa otvára pohľad do divokej a neprístupnej Svišťovej doliny a poľských Tatier. Najkrajší je však ten kontrast. Kým ďalekohľadom vidíme stovky hlavičiek tlačiacich sa na vrchole Rysov či na reťaziach na Východnej Vysokej, na Svišťovom štíte sedíme len my traja. Hodina ticha, rozjímania, fotenia a jedenia lepeňákov na vyhriatej tatranskej žule prebehne ako jediná minúta. Je to pocit čistého raja. ❄️ Prečo nie je Svišťový štít značený a čo v zime? Svišťový štít je pri svojej výške 2383 m n. m. jedným z najľahšie dostupných tatranských štítov v rýdzo chodeckom teréne. O to viac mnohých prekvapuje, prečo naň nevedie oficiálna turistická značka KST. Ochrana prírody a TANAP: Dôvodom je predovšetkým ochrana krehkého vysokohorského biotopu svišťov a kamzíkov v závere doliny a regulácia masového turizmu. Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je pohyb mimo značených chodníkov v letnej sezóne vyhradený pre organizovaných horolezcov a túry s horským vodcom. Skialpový raj v zime: V zimnom období a na jar patrí Svišťový štít a blízke Svišťové sedlo k najobľúbenejším skialpinistickým trasám vo Veľkej Studenej doline s fantastickým zjazdom okolo Zbojníckej chaty. Zostupujeme tou istou trasou späť. Nohy už v závere doliny cítia každý kameň, no hlava je vyčistená na maximum. 🧭 Praktický súhrn trasy Trasa: Starý Smokovec ➔ Hrebienok ➔ Magistrála ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ odbočka pod Prielomom ➔ Svišťový štít . Dĺžka: cca 17,5 km Prevýšenie: +1 150 m / -1 150 m Čas: 7:00 až 8:00 hodín celkovo Náročnosť: Vysokohorská náročná túra . ❓ Často kladené otázky Je výstup na Svišťový štít technicky náročný? Fyzicky ide o poctivú celodennú vysokohorskú túru, no technicky patrí medzi najľahšie dostupné štíty nad 2 300 metrov. Neobsahuje žiadne lezecké pasáže ani reťaze – ide o chôdzu po skalnom a sutinovom teréne. Čo znamená kovová konštrukcia na vrchole? Ide o starý geodetický triangulačný bod , ktorý v minulosti slúžil kartografom na presné optické vymeriavanie a mapovanie výšok tatranských vrcholov. Kedy je najlepší čas na tento výstup? Najkrajším obdobím je prelom augusta, septembra a októbra. Vtedy býva najstabilnejšie počasie, kvitnú vresy a horce a ranné teploty ponúkajú krištáľovo čistú viditeľnosť bez letných búrok z tepla. Dá sa na trase doplniť voda a jedlo? Áno, ideálnym bodom je Zbojnícka chata , ktorá je otvorená celoročne a ponúka teplé polievky, jedlá, čaj aj nápoje. Príspevok Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
